Bajkalsko-amurská magistrála: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 22 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q377967)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: 15,3 km → {{km|15.3|m}}, 4 200 km → {{km|4200|m}} (10), - →  –  (6), Zatiaľčo → Zatiaľ čo, vyvstala → vznikla
Riadok 1:
[[Súbor:Trans siberian railroad large.png|náhľad|300px|{{Legenda-čiara|#497305 solid 2px|Bajkalsko-amurská magistrála}}{{Legenda-čiara|#e40304 solid 2px|Transsibírska magistrála}}]]
'''Bajkalsko-amurská magistrála''' ({{V jazyku|rus|Байкало-Амурская магистраль|Bajkalo-Amurskaja magistraľ}}), skrátene '''BAM''' (''БАМ''), je sústava [[Železnica|železničných]] tratí v [[Rusko|Rusku]], na východnej [[Sibír]]i a [[Ďaleký východ|Ďalekom východe]]. Má dĺžku približne 4 200 {{km|4200|m}}.
 
== Priebeh trate ==
Hlavná trať BAM prebieha približne súbežne s [[Transsibírska magistrála|Transsibírskou magistrálou]], ale o 150 až 700 {{km|700|m}} severnejšie. Na „Transsib“ sa napája v meste [[Tajšet]] v [[Irkutská oblasť|Irkutskej oblasti]], ďalej pokračuje cez [[Bratsk]] na rieke [[Angara|Angare]] do mesta [[Usť-Kut]] na rieke [[Lena (rieka)|Lene]], ktoré je niekedy považované za začiatok vlastnej BAM. Z Usť-Kutu trať pokračuje k jazeru [[Bajkal]], ktoré obchádza zo severu pri meste [[Severobajkalsk]]. Ďalej na dlhom úseku prechádza takmer ľudoprázdnou krajinou [[Stanová hornatina|Stanovej hornatiny]] až dosiahne mesto [[Tynda]], hlavný uzol celej trate.Z Tyndy na juh vedie 180 {{km|180|m}} dlhá spájovacia trať do stanice Bamovskaja na Transsibírskej magistrále. Hneď za Tyndou sa z hlavnej trati BAM oddeľuje ďalšia vedľajšia vetva, 202 {{km|202|m}} dlhá trať z [[Bestuževo|Bestuževa]] na sever do [[Nerjungri]]. Pri [[Verchnezejsk]]u trať prekonáva priehradu na rieke [[Zeja (rieka)|Zeja]] a cez [[Fevraľsk]] mieri do [[Urgal]]u, ktorý je ďalšou križovatkou, odkiaľ vedie na jednu stranu krátka odbočka do mesta [[Čegdomyn]] a smerom na juh 328 {{km|328|m}} dlhá spojka do stanice Izvestkovaja na Transsibírskej magistrále. Z Urgalu BAM mieri do [[Komsomolsk na Amure|Komsomolsku na Amure]]. Komsomolsk je potom ďalej spojený s prístavom [[Sovetskaja Gavaň]] na pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] (468 {{km|468|m}}) a s [[Chabarovsk]]om na Transsibírskej magistrále (340 {{km|340|m}}). Hlavný úsek z Tajšetu do Sovietskej Gavani meria celkom zhruba 4 200 {{km|4200|m}}.
 
== História stavby a súčasnosť ==
Na konci 80. rokov [[19. storočia]] bola trasa dnešnej BAM jednou z verzií východného úseku pripravovanej Transsibírskej magistrály. Už v čase jej výstavby sa prevádzali prieskumné práce pre budúci „druhý Transsib“. V 20. rokoch sa vyskytovali aj smelé projekty zavedenia železníc až do tak odľahlých ďalekovýchodných miest ako napr. [[Ochotsk]]. V roku [[1932]] sa pre chystané železničné spojenie začalo používať názvu „Bajkalsko-amurská magistrála“ a bola postavená spojovacia trať do Tyndy. Nasledujúceho roku vláda [[Sovietsky zväz|ZSSR]] rozhodla o stavbe BAM v trase Tajšet -  – Urgal -  – Komsomolsk -  – Sovetskaja Gavaň. Roku [[1940]] boli dokončené projektové práce celej magistrály. Stavbu narušila [[druhá svetová vojna]], na ktorej konci došlo k obnoveniu práci, kedy veľkú časť pracovnej sily tvorili trestanci a nemeckí a japonskí [[Vojnový zajatec|vojnoví zajatci]]. V roku [[1947]] boli sprevádzkované obidva koncové úseky magistrály Tajšet -  – Bratsk na západe a Komsomolsk -  – Sovetskaja Gavaň na východe. ZatiaľčoZatiaľ čo práce na východnom úseku po [[Stalin]]ovej smrti ustali, na západe bol dokončený ďalší diel trati z Bratska (kde vznikla [[Bratská priehrada|obria priehrada]] s hydroelektrárňou) až do stanice Lena v meste Usť-Kut. V 60. rokoch sa výstavba BAM obmedzila na [[elektrizácia|elektrizáciu]] existujúcich úsekov a aktualizáciu projektov. V čase, kedy vyhrotené vzťahy medzi ZSSR a [[Čínska ľudová republika|ČLR]] prechádzali až v pohraničné prestrelky a zvlášť potom, čo došlo k normalizácii vzťahov medzi ČLR a [[Spojené štáty americké|USA]], vyvstalavznikla potreba alternatívneho železničného spojenia s Ďalekým východom, ktoré by neprechádzalo v tesnej blízkosti čínskych hraníc, ako existujúca Transsibírska magistrála. Preto sa v 70. rokoch opäť začali stavebné práce. V marci [[1974]] vyhlásil generálny tajomník [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSS]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] BAM „najdôležitejšou stavbou IX. [[päťročnica|päťročnice]]“. V nasledujúcich rokoch sprevádzala stavbu BAM veľká propagandistická kampaň. Po desiatich rokoch intenzívnych prác sa na jeseň [[1984]] obidve vetvy trati stretli. [[1. októbra]] tohto roku bol v stanici Kuanda na západe [[Čitská oblasť|Čitskej oblasti]] s veľkou slávou zabitý symbolický zlatý klinec do pražca. Magistrála však mala k dokončeniu ešte ďaleko a do riadnej prevádzky bola predaná až na prelome 80. a 90. rokov. Mnohé úseky v náročnom teréne boli položené ako provizórne obchvaty a výstavba definitívnej trati, rovnako ako elektrizácia prebiehala dodatočne. [[Severomujský tunel]] v [[Burjatsko|Burjatsku]], s {{km|15,.3 km|m}} najdlhší v celom Rusku, tak bol sprevádzkovaný až v decembri [[2003]]. O zložitosti úloh, ktoré museli stavitelia prekonať, svedčí fakt, že magistrála zahŕňa na 4 200 [[most]]ov a mostíkov o celkovej dĺžke {{km|400 km|m}} a 21 [[tunel]]ov, merajúcich dohromady 47 {{km|47|m}}.
 
Už s nástupom [[glasnosť|glasnosti]] v druhej polovici 80. rokov sa stavba začala stavať terčom kritiky ako symbol márnotratného velikášstva tzv. éry stagnácie a prechod na tržné hospodárstvo v 90. rokoch pre ňu znamenal ďalšiu ťažkú ránu. Magistrála, pri ktorej zrode stály viac vojenské a strategické než hospodárske zámery, tak aj cez hlasno proklamovaný cieľ získavania bohatých zdrojov nerastných surovín a budovania nových miest v drsných krajoch skôr živorí a namiesto plánovaného vysokého dopravného vyťaženia sa za deň každým smerom pohybuje len niekoľko vlakov.
Riadok 14:
 
== Externé odkazy ==
* http://bam.railways.ru/ -  – „Legendárny BAM“, dejiny, mapy, fotogaléria {{rus icon}} {{eng icon}}
 
== Zdroj ==