Vladimir Semionovič Vysockij: Rozdiel medzi revíziami

d
chýba zhrnutie úprav
d (Bot: Odstránenie 81 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q512))
d
 
== Život a dielo ==
Lásku akok 8umeniu ročnýa preukázaldivadlu obrovskýzdedil talentpo matke, keďktorá začalho vodila na rôzne divadelné predstavenia už skladaťod prvétroch básnerokov. Po rozvode rodičov v roku 1947 žil 2 roky s otcom, ktorý bol vojakdôstojníkom z povolania v [[Nemecko]]m meste [[Eberswald|Eberswalde]]. Ako to bolo v povojnových rokoch v Sovietskom zväze bežné, chlapec po návrate do ZSSR prakticky rástol medzi svojimi rovesníkmi na ulici. Už vtedy Voloďa dostal svoju prvú gitaru, naučil sa niekoľko základných akordov a pre potešenie "partie" začal spievať populárne pesničky a vymýšľal si vlastné. Žiaľ, už ako mladík prišiel do styku s alkoholom, čo ho potom prenasledovalo po celý život. V roku [[1955]] dokončil strednú školu a na nátlak rodičov začal študovať strojné [[inžinierstvo]], po roku sa však prihlásil na divadelnú fakultu [[MChAT]]u, ktorú aj absolvoval v roku 1960. Počas štúdia sa zoznámil s (vtedy už vydatou) Izou Žukovovou, ktoráa sazostali vspolu až do roku 1960, keď sa Iza konečne rozviedla a oni sa stalamohli jehooficiálne ženouzobrať.
 
V rokoch 1960—1964 s prestávkami pracoval v [[Moskovské dramatické divadlo A.S. Puškina|Moskovskom dramatickom divadle A.S. Puškina]]. V roku 1961 sa pri natáčaní filmu ''[[713 žiada povolenie pristáť]]'' zoznámil s Ľudmilou Abramovou, ktorá sa stala jeho druhou ženou a matkou jeho dvoch synov. Manželstvo uzavreli v roku 1965. Začiatkom 60. rokov zložil v [[Leningrad]]e svoje prvé piesne. Za jeho prvú pieseň je považovaná skladba ''Tatuirovka'' (tetovanie). Spolu s herectvom sa pre Vysockého stala hudobná tvorba hlavnou náplňou života.
 
V roku 1964 Vysockij zložil svoje prvé piesne k televíznym filmom a začal hrať v [[Moskovské divadlo drámy a komédie na Taganke|Moskovskom divadle drámy a komédie na Taganke]], kde zotrval až do konca života. V júli 1967 sa zoznámil s francúzskou herečkou [[Catherine Marina de Poliakoff-Baïdaroff|Marinou Vladi]], ktorá sa stala v decembri 1970 jeho treťou ženou. V roku 1968 adresoval list [[Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|Ústrednému výboru]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany ZSSR]], v ktorom odpovedal na kritiku jeho prvých piesní v oficiálnej štátnej tlači. Toho istého roku vyšla jeho prvá [[Gramofónová platňa|gramoplatňa]] s piesňami z filmu [[Vertikála (film)|Vertikála]]. Vysockij v lete toho istého roku bol kvôli zástave srdca hospitalizovaný v [[Moskovský mestský vedecko-výskumný ústav rýchlej pomoci N.V. Sklifosovského|Ústave Sklifosovského]]. Od polovice 70. rokov trpel [[alkoholizmus|alkoholizmom]].
 
V novembri 1971 Vysockij odohral hlavnú rolu v premiére divadelnej hry [[Hamlet (Ljubimov)|Hamlet]], režiséra [[Jurij Petrovič Ljubimov|J. Ljubimova]]. Spolu s hercami divadla na Taganke sa viackrát zúčastnil turné v [[Bulharsko|Bulharsku]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Juhoslávia|Juhoslávii]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. Po tom čo získal povolenie cestovať viackrát navštívil svoju ženu vo Francúzsku. Vystupoval i v [[Spojené štáty|USA]], [[Kanada|Kanade]], na [[Tahiti]] a inde.
 
Poslednýkrát sa zjavil na divadelnej scéne v roliúlohe Hamleta 18. júla 1980 v divadle na Taganke. Bolo to v období jeho zhoršujúcehomimoriadne sazlého zdravotného stavu. Dlhoročný chronický alkoholizmus sa na radu "priateľov" pokúšal prekonať tým, že začal užívať morfium. Z jednej závislosti skĺzol do druhej, oveľa horšej. Užívanie nadmerných dávok alkoholu v spojení s drogovou závislosťou vyústili do tragického konca. 25. júla 1980 Vladimir Vysockij zomrel "na zástavu srdca" v spánku vo svojom Moskovskom byte. Taká bola oficiálna verzia. Niektoré variantypramene predpokladajúuvádzajú, že sizomrel smrťv moholdôsledku spôsobiťabsolútnej sámvyčerpanosti organizmu, nadmernouspôsobenej dávkoualkoholom [[sedatíva|sedatíva narkotikami. Bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie, spôsobené zapadnutým jazykom v spánku.]] Jeho pohreb sa konal 28. júla, v období prebiehajúcich [[Letné olympijské hry 1980|Olympíjskych hier v Moskve]]. Štátne inštitúcie nevydali okrem dvoch drobných správ žiadne oficiálne informácie o jehoúmrtí smrtijedného z najväčších básnikov Sovietskeho zväzu a Ruska. Počas priechodu pohrebného sprievodu na [[Vagaňkovský cintorín]] ľudia, ktorí sa chceli dostať na pohreb, celkom zaplnili ulice mesta, ich počet niektorísa odhadujúodhaduje na tisícedesiatky tisíc. Ľudia, ktorí chceli vidieť [[katafalk (podstavec)|katafalk]] dokonca na mnohých miestach zaplnili strechy domov. Celá cesta od divadla až po cintorín bola vystlaná kvetmi, ktoré pod kolesá autobusu s jeho truhlou hádzali jeho obdivovatelia. Vladimír Vysockij a jeho poézia patria dodnes k najpopulárnejším a najtalentovanejším umelcom v novodobých dejinách Ruskej federácie a bývalého ZSSR.
 
== Dielo ==
Zúčastnil sa na príprave 11 rozhlasových relácií a uskutočnil vyše 1000 koncertov po celom ZSSR a za hranicami. Bol autorom vyše 700 [[pieseň|piesní]] a [[báseň|básní]]. Jeho básnická tvorba predstavuje hlavne [[lyrika|lyrickú]] poéziu, v ktorej hojne používal [[irónia|iróniu]] a [[sarkazmus]]. Najväčšiu popularitu získal zhudobnenými básňami a piesňami, ktoré interpretoval najmä v sprievode [[Akustická gitara|akustickej gitary]], pomocou ktorej udržiaval [[rytmus]]. V textoch vychádzal hlavne z mestského folklóru (romance), slovnej hry, paródie, parafráz a filozofických úvah<ref>Wich, F., Rock & Pop Encyklopedie II. M-Z. Volvox Globator, Praha, 1999, s. 486</ref>. Do obehu sa po jeho smrti dostalo i mnoho falzifikátov vydávaných za jeho piesne. V Česku a na Slovensku spievali niektoré jeho preložené piesne [[Jaromír Nohavica]] či [[Radůza]]. Známym prekladateľom a interpretom Vysockého piesní bol v Česku [[Milan Dvořák]]. Na Slovensku prekladala jeho básne napr. [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]]. Mnohé piesne vystihovali názory vtedajšej sovietskej mládeže, veľmi populárne boli piesne s vojnovou tematikou. Viacerí poslucháči jeho piesní nemohli dlho uveriť, že Vysockij nebol priamym účastníkom [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Po nástupe [[Leonid Brežnev|Leonida Brežneva]] do najvyšších funkcií bola v mnohých piesňach badateľná skrytá forma politickej satiry. Počas obdobia prísnej cenzúry sa dotýkal mnohých zakázaných tém, kvôli čomu boli niektoré jeho piesne zakázané. I preto sa veľká časť jeho tvorby šírila na podomácky nahrávaných magnetofónových páskach. Kvôli nezhodám s najvyššími predstaviteľmi mu nebolo umožnené hrať vo viacerých filmoch, do zahraničia vo veľkej miere cestoval iba vďaka možnosti navštevovať svoju Francúzsku manželku. Napísal alebo bol spoluautorom i niekoľkých [[próza|prozaických]] diel. Ako filmový herec sa preslávil v hlavných úlohách vo filmoch [[Miesto stretnutia nemožno zmeniť]], alebo [[Vertikála]], ako aj v ďalších 24. filmoch, kde hral menšie, často až epizódne postavy.
 
== Referencie ==
1

úprava