Štefan Novoveský: Rozdiel medzi revíziami

 

Narodil sa 1. júla [[1917]] v Spišskej Novej Vsi-Hnilčíku. Roku [[1937]] absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi. Kvalifikáciu pre meštianske školy nadobudol vykonaním skúšok roku [[1942]] v Bratislave. V rokoch [[1948]]– [[1951]] študoval popri zamestnaní učiteľstvo matematiky a fyziky na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzita Komenského), v rokoch [[1952]]– [[1956]] učiteľstvo matematiky a fyziky pre stredné všeobecnovzdelávacie a odborné školy na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Roku [[1966]] sa na Karlovej univerzite v Prahe habilitoval v odbore teória vyučovania matematiky. Titul PhDr. získal roku [[1977]], vedeckú hodnosť kandidáta pedagogických vied r. [[1978]]. Absolvoval sedem krátkodobých študijných a prednáškových pobytov prevažne v stredoeurópskych krajinách. Pôsobil na všetkých stupňoch školskej sústavy. Na ľudových a meštianskych školách vyučoval v rokoch [[1937]]– [[1950]]: v Prešove ( [[1937]]– [[1938]]), Beluši ( [[1938]]), Spišskom Podhradí ( [[1938]]/39), Varíne ( [[1939]]/40), Maríkej-Kátline ( [[1940]]/41), Brvništi ( [[1941]]– [[1946]]), Šuranoch ( [[1946]]– [[1950]]). V rokoch [[1950]]– [[1952]] bol stredoškolským profesorom na II. gymnáziu v Nitre, v rokoch [[1952]]– [[1959]] profesorom a zástupcom riaditeľa na pedagogickej škole v Nitre. Od roku [[1959]] pôsobil na pedagogickom inštitúte, neskôr pedagogickej fakulte v Nitre ako odborný asistent, zástupca docenta a od roku [[1966]] ako docent. V rokoch [[1959]]– [[1960]] bol vedúcim katedry prírodných vied, [[1960]]– [[1963]] vedúcim katedry matematiky, fyziky a zemepisu, [[1963]]– [[1977]] vedúcim katedry matematiky. V rokoch [[1964]]– [[1972]] bol prodekanom fakulty. Bol popredným slovenským odborníkom v teórii vyučovania matematiky na základných školách. Zaoberal sa problematikou obsahu vyučovania matematiky, modernizácie a efektivizácie metód vyučovania a objektivizácie hodnotenia. Osobitne sa venoval otázkam výchovného pôsobenia vo vyučovaní matematiky. Bol autorom a spoluautorom 4 knižných publikácií, 8 vysokoškolských učebných textov z matematiky a teórie vyučovania matematiky a rysovania, uverejnil 10 rozsiahlych štúdií a článkov. bol zodpovedným riešiteľom niekoľkých vedeckovýskumných úloh a školiteľom vedeckých ašpirantov. Bol členom Jednoty československých matematikov a fyzikov, od r. [[1969]] Jednoty slovenských matematikov a fyzikov a jej dlhoročným popredným funkcionárom (osem rokov predseda odbočky v Nitre, päť rokov člen SÚV, veľmi aktívne pracoval v Socialistickej akadémii a krajskom výbore Matematickej olympiády). Zomrel v Nitre 24. marca [[1984]].