Prevrat 18. brumaira: Rozdiel medzi revíziami

Rada starších sa následne rozhodla, že vydá príkaz na presťahovanie obidvoch komôr, čo jej umožňoval článok 102 ústavy z roku III., pod ochranou polície a vojska. Zároveň bol Bonaparte poverený, aby vykonal toto rozhodnutie. Jeho poverenie bolo protizákonné, lebo pochádzalo od rady [[Direktoriát|Direktória]] a nie od Rady starších. Zvyšní direktori rezignovali. Bonaparte ovládol všetky ozbrojené sily.

 

Dôležité udalosti sa odohrali 19. brumaira roku VIII. ([[10. novembra]] [[1799]]) v Saint-Cloud. Revizionisti na čele s Lucienom Bonapartom, ktorý bol predsedom Rady 500, žiadali kolektívnu demisiu poslancov Rady 500, ale spiknutie sa omeškalo, pretože tento nápad nenašiel súhlas. Hlavne dvaja [[jakobíni]] odmietli podať demisiu. Bonaparte osobne presviedčal poslancov, no tí ho dali vykázať zo zasadacej sály. Rozhodol sa zasiahnuť. Presvedčil aj s Muratom vojakov v blízkosti sály, aby vstúpili do nej a donútili poslancov fyzicky k hlasovaniu. Išlo o zvolenie dvoch prípravných komisií novely ústavy, ktorá mala upraviť tri základné témy:

* Nútenú štátnu pôžičku – pôžička vo výške 100 miliónov frankov, ktorú mali platiť zámožní občania do štátnej pokladne vo forme daní. Mala formu milionárskej dane. Suma bola určená na úhradu vojenských výdavkov pre zvýšený povinný nábor brancov 5-tich ročníkov<ref>{{Harvbz|Soboul|1964|St=389}}</ref>