Slimák (obchodný dom): Rozdiel medzi revíziami

'''Slimák''' je [[obchodný dom]] v [[Nové Mesto (Bratislava)|Bratislave - Novom Meste]] na Kukučínovej ulici. Jeho architektom bol [[Ivan Matušík]].

Slimák bol prvou stavbou Matúšika, ktorá mala výrazný ohlas. V období ideologického "treštenia" koncom 50. rokov, v r.roku 1957 vyprojektoval Matušík stavbu, ktorú môžeme pokojne priradiť k programovým stavbám našej modernej architektúry. Ideologické trieštenie síce v tomto období už prešľapovalo od ideí cifrovaného socialistického realizmu k socialistickému realizmu bez cifrovania, no slová o napodobňovaní západnej architektúry na adresu SiimákaSlimáka ešte odzneli. Vtedajší ideológovia označili Slimák ako „individualistickú a kozmopolitnú architektúru". V zmysle ideologického "treštenia" toho obdobia nič nebolosa nič urobenéneurobilo dokonale.

Koncom 90. rokov bol Slimák podrobený mnohým úpravám. Úprava, ktorú Slimák absolvoval, ho úplne vzdialila od jeho pôvodnej kvality, a tak sa z hodnotnej stavby stal len obyčajný bežný produkt socialistickej architektúry.

[[Ivan Matušík]] (* 12. júl 1930, [[Bratislava]]) je jedným z najvýznamnejších slovenských architektov. Jeho tvorba vychádza z tradície funkcionalizmu a už od počiatku aktuálne reflektuje vývoj európskej a [[svetová architektúra|svetovej architektúry]]. Medzi posledné diela patrí víťazný návrh z verejnej súťaže na bratislavské Podhradie [[Vydrica]] a nadčasový rodinný dom [[Elipsion]] v Senci. Získal niekoľko ocenení, ako napríklad cenu [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]] za stavbu Obchodného domu Prior na [[Kamenné námestie|Kamennom námestí]] a v roku 1995 mu bolaudelili udelená cenacenu za jeho celoživotné dielo - – Cena [[Emil Belluš|Emila Belluša]]. Spolupráca Honzo Sazama.

Patrí do obdobia tvorby Ivana Matušíka na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď v očiach zahraničnej verejnosti najviac utkvel pavilón česko-slovenskej architektúry na EXPO ´58 v [[Brusel|Bruseli]] a obchodné stredisko sa vtedy na zjazde československýchčesko-slovenských architektov, stalo terčom diskuiídiskusií, kritiky známeho českého teoretika Otakara Nového a obvinení z [[formalizmus|formalizmu]]. Toto dielo je však v súčasnosti hodnotí ako jedno z najpôsobivejšichnajpôsobivejších architektonických počinov na konci päťdesiatych rokov. Po odovzdaní stavby v roku 1964 českí architekti prejavili záujem o exkurziu na novo vybudované bratislavské sídlisko spolu s jeho nákupným strediskom. Za zmienku stojí perlička o tom, ako sám autor večer pred ohlásenou exkurziou poctivo zametal kamennú dlažbu, povyberal odpadky z fontány a napustil do nej čistú vodu. Avšak kladné ohlasy slovami jeho vtedajších českých kolegov: „Tohle je v čecháchČechách a na Moravě jesťě veliká vzácnost, gratulujeme“, hovoria samy za seba.

Projekt vznikol v rokoch 1957 -– 581958 a takmer päťmiliónová stavba samotná bola realizovaná v rokoch 1960 -– 641964.

Dvojpodlažný objekt kruhového pôdorysu, umiestnený v obytnom útvare na Hostinského ulici v [[Bratislava|Bratislave]], združoval 16 obchodných jednotiek a prevádzok. Stavba bola riešená ako monolitický železobetónový [[skelet]], o modulovej osnove 6 m, s vyloženými krakorcami 2,4 m. Celkový zastavaný objem bol 95009 m3500 m³ a úžitková plocha 27002 m2700 m², z toho predajná plocha 100 m2m². Prístup pre zákazníkov bol situovaný z vnútornej strany , ktorá má dominantné zasklenie cez celú výšku podlažia. Zásobovanie sa uskutočňovalo z vonkajšej strany, kde boli orientované skladové priestory so zaoblenými sklobetónovými výplňami skeletu. [[Átrium]] v centre stavby vystupovalo ako harmonický polouzavretípolouzavretý priestor, dopovedaný kruhovými motívmi rampy, schodísk , fontány a už spomínaného vonkajšieho zásobovacieho okruhu. [[Fontána]] inšpirovaná prírodou a japonskou záhradou, v ktorej boli umiestnené tri artefakty – vodná hladina, skala a smútočná vŕba, bola až po [[parter]] dookola vyložená vejárovitou dlažbou z [[andezit|andezitových]] kociek. Ako jedna z mála stavieb sa mohla popýšitpopýšiť vzorne vyhotovenými konštrukciami z [[pohľadový betón|pohľadového betónu]]. Na fasáde bola ďalej použitá aj lícová tehla a zaoblené sklobetónové steny. Vo vnútornáchvnútorných priestoroch dierované tehly, ktoré vytvárali zaujímavé štruktúry a výborne dopĺňali ostatné prepracované detaily v interiéri. Celá stavba pôsobila vyzretým dojmom a celistvosťou.

Počas deväťdesiatych rokov minulého storočia prešiel celý objekt prestavbou, ktorá zmenila všetky prvky pôvodnej architektúry. Pribudli mnohé nové prístavby ako vonkajšie schodiská , či vnútorný pavilón, ktorý úplne pretvorillpretvoril otvorenosť stavby, ale snáďhádam najväčším zásahom bolo dostavanie ďalšieho poschodia a celéhoobmurovanie obmurovaniacelého priestoru pod markízou. Všetky tieto zásahy razantne zmenili objekt, a tak jeho osobitosť ostáva len na pôvodných fotografiách a v spomienkach.

*Kusý, M.: ''Architektúra na Slovensku 1945 -– 1975''. Bratislava, PALLAS 1976.

*Stiller, A., – Šlachta Š.:'' Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie'', publikácia k rovnomennej výstave, 2003.

*Matušík, I.: ''Život s architektúrou'', Momada atelier 2003.

*Dulla, M.: ''Dejiny architektúry 20. storočia''. Bratislava,: STU 2002.

*Dulla, M., – Moravčíková, H.: ''Architektúra Slovenska v 20.ststoročí'', SLOVART, BA2002Bratislava 2002.

*Matušík, I.: ''10 rokov práce štátneho projektového ústavu obchodu na Slovensku'', SPJO 1971.

*''Ivan Matušík – architektonické dielo'', publikácia k rovnomennej výstave, BABratislava 1996.