Dejiny Košíc: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d rozlíš.
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
'''Dejiny Košíc''' sú dejinami druhého najväčšieho mesta [[Slovensko|Slovenskej republiky]], metropoly [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]], niekdajšieho hlavného mesta [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]], hlavného strediska [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]] a zároveň sídelného mesta [[Sedmohradsko|sedmohradských]] kniežat, protitureckej pevnosti, medzinárodnej kupeckej metropoly a druhého [[slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] stredovekého [[Uhorsko|Uhorska]].
 
'''[[Košice]]''' sa vyvinuli z trhovej osady [[Slovania|slovanskéhoslovenského]] pôvodu v kotli rieky [[Hornád]] (na náplavovom kúželi sútoku rieky Hornád a Čermeľského potoka) na styku [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] a výbežku [[Panónska panva|Panónskej panvy]] – ktorému neskôr mesto samo dalo meno – [[Košická kotlina|Košickej kotliny]]. ''Villa Cassa'' bola najdôležitejšou osadou v regióne s veľkým farským kostolom, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1230]]. Okrem pôvodného [[Slováci|staroslovenského]] a [[Maďari|maďarského]] obyvateľstva výraznejšie pribúdali v 13. storočí k národnostnej štruktúre mesta [[Nemci|nemeckí]] osadníci, ktorým boli udeľované lokačné [[privilégium|privilégiá]] už pred rokom [[1249]]. V roku [[1290]] dostali Košice mestské práva a ako sídlo [[Kráľovská komora (Košice)|Kráľovskej komory]] sa stali najdôležitejším mestom [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Ako prvé mesto v regióne obohnané hradbami sa vyvinuli v obchodnú metropolu s výnosným právom skladu.
[[Súbor:JakubAlt1.JPG|náhľad|''Námestie pred Dómom'' od Jakuba Alta z roku 1839]]
V čase ohrozenia meštianskych slobôd a diaľkového obchodu [[šľachta|šľachtickým]] rodom Aba [[Abovci|Omodejovcov]] v rokoch [[1311]]{{--}}[[1312]] Košičania suverénne vystúpili na svoju obranu a pomohli kráľovi [[Karol I. (Uhorsko)|Karolovi Róbertovi]] [[oligarchia|oligarchov]] zlikvidovať. Košice sa stali oporou kráľovskej moci a boli im udelené mnohé hospodárske a právne výhody. Vrcholom kráľovskej priazne bolo [[Veľké privilégium Ľudovíta Veľkého pre mesto Košice]] z roku [[1347]] a udelenie [[Erb Košíc|erbu Košíc]] z roku [[1369]] – prvého [[erb]]u pre [[právnická osoba|právnickú osobu]] v Európe vôbec. Za kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] ďalej prekvitali [[Obchod a remeslá v stredovekých a novovekých Košiciach|košické remeslá a obchod]], v ktorom najdôležitejším partnerom im bol [[Poľsko|poľský]] [[Krakov]]. Bol vystavaný nový [[Kráľovský dom (Košice)|Kráľovský dom]] a začalo sa s výstavbou najväčšej [[katedrála|katedrály]] v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]] – [[Dóm svätej Alžbety|Dómu svätej Alžbety]]. Stredoveká konjunktúra vrcholila za vlády [[Matej Korvín|Mateja Korvína]], kedy obývalo mesto spolu s predmestiami pod hradbami, [[Huštáky v Košiciach|huštákmi]], okolo 10 000 obyvateľov. Košice boli najväčším [[stredovek]]ým mestom na území [[Slovensko|Slovenska]] a druhým [[slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]] v hodnostnom poradí uhorských miest s mestskými výsadami, akými disponoval len [[Budín]].