Prezidentská republika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Human. (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Human. (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Forms of government.svg|thumb|400px|right|Politická mapa sveta. Krajiny s prezidentskou formou vlády sú zobrazené modrou farbou.]]
'''Prezidentská republika''' alebo '''prezidentská forma vlády''' je po tej [[parlamentnáParlamentná republika|parlamentnej republike]] druhým najrozšírenejším typom formy vlády vo svete. Zatiaľ čo parlamentná forma vlády sa objavuje aj v [[monarchia|monarchiách]] (napr. v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], ktoré je dokonca považované za modelový príklad), prezidentská forma vlády sa už podľa svojho pomenovania bude viazať výhradne na [[republika|republiku]].
 
Azda najpodstatnejším znakom prezidentskej formy vlády je fakt, že legitimita [[výkonná moc|exekutívnej]] aj [[zákonodarná moc|legislatívnej moci]] je odvodená od [[občan]]ov. To znamená, že aj [[parlament]], aj [[prezident]] sú volení [[de facto]] priamo občanmi (v parlamentnej forme sú prezidenti niekedy volení parlamentom alebo iným špeciálnym, na toto určeným orgánom). Z toho vyplýva silné postavenie oboch orgánov, ktoré vedľa seba fungujú na základe princípu konkurencie (zatiaľ čo v parlamentnej forme vlády, vláda a parlament fungujú na princípe kooperácie).
Riadok 7:
Modelovým príkladom prezidentskej republiky sú [[Spojené štáty|USA]].
[[Súbor:WhiteHouseSouthFacade.JPG|thumb|300px|[[Biely dom]], sídlo prezidenta USA]]
# Na čele USA stojí prezident volený občanmi nepriamo na obdobie štyroch rokov. Prezident je priamo volený zborom voliteľov, ktorých si v priamych voľbách vyberú občania jednotlivých [[štát USA|štátov]] USA. Každý štát [[federácia|federácie]] má teda vlastný počet voliteľov, ktorý budú voliť priamo prezidenta republiky. Počet voliteľov jednotlivých štátov závisí od ich početného zastúpenia v [[Kongres Spojených štátov|kongrese]]. Volitelia majú rovnako veľkú silu hlasu pri voľbe prezidenta (nezáleží na veľkosti či vyspelosti štátu, ktorý ich volením poveril) . Z uvedeného je teda jasné, že pre voliteľov by mal platiť princíp tzv. imperatívneho mandátu. To znamená, že voliteľ je zaviazaný voliť kandidáta, ktorého si občania daného štátu vybrali. Avšak je potrebné dodať, že vo väčšine štátov USA sú volitelia viazaní len z hľadiska poslaneckej [[etika|etiky]]. Nezvolenie víťaza volieb je [[trestný čin|trestným činom]] len v 23 štátoch. Celkový počet voliteľov je zhodný s počtom členov Kongresu USA + 3 za [[Washington (D.C.)|Washington D.C.]]. Víťazom prezidentských volieb sa stane ten kandidát, ktorý získa 270 a viac voliteľov. Štáty s najvyšším počtom voliteľov môžeme označiť slovom kľúčové. Sú nimi [[Kalifornia]] (55), [[Texas]] (34), [[New York]] (31), [[Florida]] (27), [[Pensylvánia]] (21), [[Ohio]] (21) a [[Illinois]] (20).
# Prezident je hlavou [[výkonná moc|výkonnej]] moci štátu (exekutívy) a reprezentuje ju navonok. Navyše, prezident je jediný orgán, ktorý disponuje výkonnou mocou. Funkciu [[Predseda vlády|premiéra]], resp. Ministerského predsedu vykonáva samotný prezident. [[Vláda]] v našom chápaní tu neexistuje. Namiesto nej je prezidentom vytvorený akýsi vládny kabinet pozostávajúci z vedúcich predstaviteľov departmentov , čiže akýchsi štátných tajomníkov, resp. [[minister|ministrov]]. V USA však exekutívny kabinet (podobne ako v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]) nie je kolegiátnym orgánom. To presnejšie znamená, že prezident nepotrebuje súhlas daného ministra a hlasovanie tu nie je nutné. Kabinet tu teda slúži iba ako poradný orgán prezidenta. Štátni tajomníci sa zodpovedajú priamo prezidentovi. Menuje ich a odvoláva v súčinnosti so senátom Kongresu USA.
# Veľmi dôležitým prvkom prezidentskej republiky je neexistencia kontrolnej právomoci Kongresu voči prezidentovi a jeho kabinetu. Kongres nemá právo vysloviť prezidentovi či jednotlivému členovi kabinetu nedôveru, a tým zapríčinit pád exekutívy. Dokonca tu neexistuje ani inštitút interpelácie (kladenia otázok zo strany Kongresu na adresu vlády).