Viliam Pauliny-Tóth: Rozdiel medzi revíziami

d
wikilinky
d (pridaná Kategória:Osobnosti zo Senice pomocou použitia HotCat)
d (wikilinky)
|Meno = Viliam Pauliny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer
|Portrét = Viliam Pauliny-Tóth.JPG
|Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[básnik]] a [[publicista]]
|Dátum narodenia = [[3. jún]] [[1826]]
|Miesto narodenia = [[Senica]], [[Rakúske cisárstvoSlovensko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1877|5|6|1826|6|3}}
|Miesto úmrtia = [[Martin (mesto)|Martin]], [[Rakúsko-UhorskoSlovensko]]
}}
 
[[Súbor:Martin72.JPG|right|thumb|Pamätná tabuľa v Martine]]
 
'''Viliam Pauliny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer''' ([[pseudonym]]y '''Amaranth''', '''Boleslav''', '''Budišovský''', '''Marek Rozmarín''', '''Lysický''', '''Miloslavín''', '''M. I. H.''', '''Mína''', '''Mydloslav''', '''Mydloslav Vechťovič''', '''Podolský''', '''Rozmarín''', '''V. Miloslavín''', '''V. Podolský''') (* [[3. jún]] [[1826]], [[Senica]], [[Slovensko]] – † [[6. máj]] [[1877]], [[Martin (mesto)|Martin]], [[Slovensko]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[básnik]] a [[publicista]]; nevlastný syn [[Michal Dionýz Doležal|Michala Dionýza Doležala]], nevlastný brat [[Ľudovít Karol Doležal|Ľudovíta Karola Doležala]] a [[Eduard Alexander Doležal|Eduarda Alexandra Doležala]]; otec [[Slovensko|slovenského]] [[spisovateľ]]a a [[ekonómekonómia|národohospodára]] [[Žigmund Pauliny-Tóth|Žigmunda Pauliny-Tótha]], svokor [[Matúš Dula|Matúša Dulu]], [[Štefan Hrušovský|Štefana Hrušovského]], [[Miloš Štefanovič|Miloša Štefanoviča]] a [[Jaroslav Vlček|Jaroslava Vlčka]].
 
== Životopis ==
Pochádzal z rodiny [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelického]] [[farár]]a Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v [[Zemianske Podhradie|Zemianskom Podhradí]]. Jeho matka sa v roku [[1837]] znovu vydala za [[Michal Dionýz Doležal|Michala Dionýza Doležala]], a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do [[Modra|Modry]]. Vzdelanie získaval v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Senica|Senici]], [[Komárno|Komárne]], [[Modra|Modre]] a napokon na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. Pobyt v [[Bratislava|Bratislave]] a štúdium pod vplyvom [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie. Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s [[Ján Rotarides|Jánom Rotaridesom]] a [[Janko Kráľ|Jankom Kráľom]]. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v [[Kremnica|Kremnici]]. Krátko pôsobil v [[Ľudovít Košut|košutovskej]] armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku [[1849]] sa stal dôstojníkom [[Slovensko|slovenského]] povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu – Tóth de Tőre et Tóthmegyer (Tóth z Turej a Slovenského Medera). Žil v [[Budín]]e, [[Skalica (mesto)|Skalici]] a po smrti [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] sa presťahoval do [[Martin (mesto)|Martina]], kde sa stal úradujúcim podpredsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a vedúcou osobnosťou [[Slovensko|slovenského]] politického života. Zaslúžil sa o vznik [[Gymnázium Viliama Paulinyho - Tótha|martinského gymnázia]] a [[Kníhtlačiarenský účastinársky spolok|Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku]]. V rokoch [[1871]] – [[1874]] bol zodpovedným redaktorom [[Národnie noviny|Národných novín]], v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] sa spolu s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]] snažil intervenovať vo [[Viedeň|Viedni]].
 
Viliam Paulíny Tóth bol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany založenej v roku 1871 a bol ním až do roku 1875.
Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s [[Ján Rotarides|Jánom Rotaridesom]] a [[Janko Kráľ|Jankom Kráľom]]. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v [[Kremnica|Kremnici]]. Krátko pôsobil v [[Ľudovít Košut|košutovskej]] armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku [[1849]] sa stal dôstojníkom [[Slovensko|slovenského]] povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu – Tóth de Tőre et Tóthmegyer (Tóth z Turej a Slovenského Medera). Žil v [[Budín]]e, [[Skalica (mesto)|Skalici]] a po smrti [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] sa presťahoval do [[Martin (mesto)|Martina]], kde sa stal úradujúcim podpredsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik [[Gymnázium Viliama Paulinyho - Tótha|martinského gymnázia]] a [[Kníhtlačiarenský účastinársky spolok|Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku]]. V rokoch [[1871]] – [[1874]] bol zodpovedným redaktorom [[Národnie noviny|Národných novín]], v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] sa spolu s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]] snažil intervenovať vo [[Viedeň|Viedni]].
Viliam Paulíny Tóth bolBol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany založenej v roku [[1871 a bol ním]] až do roku [[1875]].
 
== Tvorba ==
{{DEFAULTSORT:Pauliny-Tóth, Viliam}}
[[Kategória:Štúrovci]]
[[Kategória:Narodenia v 1826]]
[[Kategória:Úmrtia v 1877]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]