Viktor Frankl: Rozdiel medzi revíziami

wl, formulácia
d (commons:Category -> commonscat)
(wl, formulácia)
| Veľkosť obrázka =
| Popis =
| Dátum narodenia = [[26. marec]] [[1905]],
| Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1997|9|2|1905|3|26}}
 
==Život==
Viktor Emil Frankl sa narodil 26. marca 1905 vo Viedni. Jeho rodičia pochádzajú z [[Pohořelice (okres Brno-venkov)|Pohořelic]]. Mal dvoch súrodencov - staršieho brata Waltera a mladšiu sestru Stellu. Jeho rodičia pochádzali z [[Česko|Česka]], matka zo starého [[Praha|pražského]] židovského rodu, otec z Pohořelic na južnej Morave. Otec vykonával funkciu riaditeľa na [[rakúskoRakúsko-Uhorsko|rakúskom]]m ministerstve sociálnych vecí.
 
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] žila rodina až v tak veľkej biede, že deti museli chodiť v Pohořeliciach žobrať a kradnúť kukuricu na pole.
Po skončení štúdia medicíny pracoval ako [[psychiater]] vo Viedni. Rozhodol sa zabudnúť na svojich veľkých učiteľov a počúvať pozorne svojich pacientov.
 
V roku 1942 sa oženil so svojou prvou ženou, staničnou sestrou Tilly Grosserovou. Boli jednou z posledných dvojíc Židov, ktoré dostali povolenie od národných socialistov na sobáš. Tilly musela obetovať ich nenarodené dieťa, keďže Židom bolo zakázané mať deti, i keď boli manželmi. O deväť mesiacov neskôr ho zatkli aj s manželkou a celou rodinou a deportovali ich do [[Koncentračný tábor Terezín|koncentračného tábora Terezín]]a (len jeho sestra Stella emigrovala už skôr do [[Austrália (štát)|Austrálie]]).
 
V [[Osvienčim]]e, [[Dachau]] a Terezíne strávil Frankl za dramatických okolností zvyšok vojnových rokov. Počas pobytu v koncentračných táboroch neustále stojí zoči-voči smrti, napokon ochorie i na [[škvrnitý týfus]]. Keď je tábor oslobodený americkými oddielmi, Frankl sa vracia do Viedne. Zisťuje zdrvujúce správy o svojich blízkych: manželka zahynula až po oslobodení anglickými oddielmi, Franklov otec zomrel hladom v Terezíne, jeho matka a brat v Osvienčime.
 
V ťažkých chvíľach po návrate mu pomáhali priatelia a práca, a v tom čase napísal počas iba deviatich dní knihu „Ein Psychologe erlebt das Konzentrationslager“. Vydal ju najskôr anonymne, no vzápätí vyšla pod názvom „... trotzdem Ja zum Leben sagen“ - '''„Napriek všetkému povedať životu áno“'''. Túto knihu sa snažil písať počas pobytu v táboroch, no niekoľkokrát mu ju zničili a po vojne ju spamäti rekonštruoval.
 
Tu si dramaticky overoval svoju psychologickú intuíciu, sformulované psychologické a filozofické postoje. Zistil, že to, akým človek bude, záleží na ňom. V koncentračných táboroch extrémny hlad vzbudil v niektorých ľuďoch zviera a v iných najjemnejšiu ušľachtilosť. Známy je aj jeho príklad o životnej orientácii jednovaječných dvojčiat. Jeden z týchto bratov sa stal kriminálnikom, zdatným a rafinovaným a druhý kriminalistom, takým istým.
'''Pokiaľ by zmysel, ktorý čaká na svoje naplnenie bol v skutočnosti iba sebavyjadrením, projekciou vlastného priania, ihneď by stratil svoju povahu požiadavku a výzvy. Nemohol by človeka osloviť, či povolať.
 
Myslím, že zmysel našej existencie nevynachádzame, ale objavujeme. (1995, s.100)'''
 
Znamená to, že zmysel života nemôžeme človeku predpísať. Môžeme mu ho pomôcť hľadať, no nájsť si ho musí sám. Podobne ako nemôžeme niekomu nariadiť, aby sa smial, ale môžeme ho rozosmiať niečím humorným, musíme aj existenciálne frustrovanému človeku ukázať bohatstvo a cenu sveta hodnôt a vôľa po zmysle vyklíči sama.
{{DEFAULTSORT:Frankl, Viktor}}
 
[[Kategória:NarodeniaOsobnosti vz 1905Viedne]]
[[Kategória:Úmrtia v 1997]]
[[Kategória:Rakúski filozofi]]
[[Kategória:Rakúski psychológovia]]
60 246

úprav