{{Porušenie autorských práv|zdroj=http://web.archive.org/web/20060619151925/http://www.fpv.umb.sk/kat/kb/text/knihy/Skripta/Scr.pdf strany 142{{--}}143}}
Majú bochníkovité, vajcovité až terčovité telo vždy bez ramien. Povrch je pokrytý množstvom ostňov,
ktoré sú u živých zvierat pohyblivé, no pritom krehké, takže pri chôdzi v mori naboso môže človek utŕžiť bolestivé, a niekedy aj nebezpečné zranenie nôh (niektoré druhy majú duté ostne s jedovými žľazami). Ostne môžu byť u plochých, čiastočne asymetrických foriem redukované. Päťlúčovú stavbu ježoviek vidíme zreteľne len pri pitve alebo pri pozorovaní ektoskeletu po odumretí a vyhnití živočícha. Ich [[ektoskelet]] tvorí súvislý pancier z úplne spojených platničiek s malými otvormi, cez ktoré sa vysúvajú [[ambulakrálne panôžky]].
Charakteristickým znakom veľkej väčšiny ježoviek je päťramenný žuvací orgán, tzv. [[Aristotelov lampáš]], ktorý inde v živočíšnej ríši nemá obdoby. Tieto čeľuste majú na konci 5 proti sebe sa zatvárajúcich ostrých zubov, podobných zubom hlodavcov, a celý útvar má už výrazne kostenú konzistenciu. Larva je [[pluteus]] (niekedy nazývaná [[echinopluteus]]) so štyrmi, neskôr ôsmimi obrvenými lalokmi. Larva po prisadnutí na dno prekonáva ďalekosiahlu premenu (čo platí, samozrejme, aj u iných ostnokožcov), v dôsledku čoho zaniká jej pôvodná bilaterálna symetria. Na pobreží európskych morí najskôr stretneme dosť veľký druh Echinus esculentus ([[ježovka jedlá]]) alebo trochu menší (asi 10 cm) druh [[Arbacia punctulata]].
