Milan Rastislav Štefánik: Rozdiel medzi revíziami

Štefánik sa vrátil do Paríža, kde ho de Jouvenel zoznámila s najvyššími politikmi: ministerským predsedom [[Aristide Briand|Aristidom Briandom]] a najvplyvnejším mužom francúzskeho ministerstva zahraničia [[Philippe Berthelot|Philippom Berthelotom]]. Štefánik tu naďalej presadzoval plán vytvorenia česko-slovenského štátu. Dňa [[13. decembra]] [[1915]] sa stretol s [[Eduard Beneš|E. Benešom]] a spoločne sa stotožnili so Štefánikovými i Masarykovými koncepciami o vytvorení spoločného štátu. Štefánik si vytýčil novú úlohu vytvoriť riadiace centrum pre spoločný odboj Slovákov a Čechov, ako aj zriadiť samostatné česko-slovenské vojsko a presadiť ho medzi politikmi. O týchto plánoch informoval ministerského predsedu Aristida Brianda a dohodol stretnutie medzi ním a Masarykom. V tom čase ŠtefánikaŠýKMJHJTUZJ,HM tefánika opäť začala trápiť choroba a musel byť hospitalizovaný. Masarykovi sa počas stretnutia podarilo získať Brianda pre svoju koncepciu riešenia stredoeurópskej otázky. Štefánik medzitým neustále presadzoval vytvorenie ústredného reprezentatívneho orgánu zahraničného odboja. Tak vznikla vo februári [[1916]] „Národná rada krajín českých“ (Conseil national des Pays Tchèques), ktorá sa neskôr premenovala na [[Československá národná rada|Československú národnú radu]]. Jej predsedom sa stal [[T. G. Masaryk]], podpredsedami J. Durich a M. R. Štefánik a generálnym tajomníkom E. Beneš. Sídlila na Rue Bonaparte 18 a jej hlavnými tlačovými orgánmi sa stali časopisy [[La Nation Tchèque]] (Český národ) a [[Československá samostatnosť]]. Súčasne začala rada organizovať česko-slovenské vojsko v zahraničí.