Memorandum národa slovenského: Rozdiel medzi revíziami

Najdôležitejšie bolo, že Memorandum slovenského národa požadovalo, aby sa vytvorila a zakotvila osobitosť slovenského územia do podoby [[Hornouhorské slovenské okolie|Hornouhorského slovenského okolia]]. Nič však z týchto žiadostí ani len nenaznačovalo odtrhnutie sa Slovenska od Rakúsko-Uhorska. Išlo skôr o prvý náznak o nejakú podobu školskej a kultúrnej autonómie. Napriek tomu Uhorský snem Memorandum slovenského národa zamietol. Teda sľub panovníka z Októbrového diplomu o národnom rozvoji bol porušený, pretože Maďari nič nepripustili. Memorandum slovenského národa sa od [[Žiadosti slovenského národa|Žiadostí slovenského národa]] odlišuje v tom, že požiadavky Žiadosti slovenského národa sa prezentovali skôr v rovine politickej (uznanie Slovákov za osobitný národ). Memorandum slovenského národa ide ďalej v tom, že vnieslo požiadavku Hornouhorského slovenského okolia. Išlo o posun od politických požiadaviek k štátno-právnym požiadavkám. Vnútorná štruktúra Hornouhorského slovenského okolia nebol v Memorande slovenského národa upravená. Hornouhorské slovenské okolie by sme mohli priradiť k dištriktu. Napriek tejto skutočnosti maďarská politická reprezentácia aj po zamietnutí Memoranda slovenského národa rozpútala protimemorandovú akciu, kde sa nútili obce aby sa od memoranda dištancovali. Slovenskí národní predstavitelia skoncipovali nový program, ktorý predložili vláde vo Viedni. Tento druhý dokument, vytvorený v roku [[1861]], bol predložený 12.12.1861 a označený ako [[Viedenské memorandum]].