Karelská šija: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d commons:Category -> commonscat
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 5:
Karelská šija vždy predstavovala hlavnú prístupovú cestu do vnútra Fínska (najmä potom tzv. [[Viipurská brána]]) a preto bola hlavným bojiskom počas rusko-švédskych vojen, kedy ešte Fínsko patrilo ku Švédsku. V 20. storočí sa potom stala bojiskom v rusko-fínskych vojnách. V rokoch [[1918]]{{--}}[[1920]] sa tu stretávali sily bielych Fínov s intervenčnými silami ruských [[boľševik]]ov, ktoré najskôr plánovali podporiť svojich súdruhov v celom Fínsku a po krachu tejto idey sa aspoň pokúšali (neúspešne) ovládnuť [[Viipuri]] a odtrhnúť ho od Fínska. Karelská šija zostala Fínsku a to na nej v dvadsiatych a tridsiatych rokoch vybudovalo systém opevnení známy ako [[Mannerheimova línia]].
 
Na Karelskej šiji sa odohrali najťažšie a najzúrivejšie boje [[Zimná vojna|Zimnejzimnej vojny]] v rokoch [[1939]]{{--}}[[1940]], po ktorej [[Sovietsky zväz|ZSSR]] Karelskú šiju zabral ako vojnovú korisť, aj(bola pripojená ku [[PokračovaciaKarelsko-fínska vojnaSSR|PokračovacieKarelsko-fínskej vojnySSR]]. Po napadnutí ZSSR Nemeckom tu zúrila [[pokračovacia vojna]] v rokoch [[1941]]{{--}}[[1944]], kedy bola oblasť najskôr oslobodená Fínmi, aby Sovietsky zväz o tri roky neskôr počas letnej ofenzívy dobyl jej strednú a východnú časť a potom ju na základe podmienok [[prímerie|prímeria]] zabral celú. Od roku [[1944]] je Karelská šija súčasťou Ruska, presnejšie [[Leningradská oblasť|Leningradskej oblasti]]. Väčšina fínskych názvov miest a dedín bola nahradená ruskými. Súčasné obyvateľstvo sa skladá z [[prisťahovalci|prisťahovalcov]] či ich potomkov (najmä ruskej národnosti), pretože v rokoch 1939 a 1944 prakticky všetko fínske obyvateľstvo Karelskú šiju opustilo a presťahovalo sa do Fínska.
 
== Iné projekty ==