Intrón: Rozdiel medzi revíziami

Intróny môžeme bežne nájsť v genómoch organizmov z [[Doména (taxonómia)|nadríše]] [[Eukaryota]], kam sa zaraďujú napríklad všetky [[rastliny]], [[živočíchy]] a pod. Intróny však boli objavené i u [[Archebaktérie|archebaktérií]] (najmä v génoch pre [[rRNA]] a [[tRNA]], ale aj v génoch kódujúcich proteíny), v niekoľkých prípadoch aj u [[Baktérie|baktérií]].

Intróny mohli byť pôvodne genómoví [[Parazitizmus|paraziti]] typu vírusov a transpozónov, ktoré [[Bunka|bunke]] neprinášajú úžitok, iba sa množia tým, že sa nakopírujú a vložia sa na ďalšie miesto v [[Genóm|genóme]] hostiteľa. V populácii sa šíria vertikálne, tj. z rodiča na potomka. Niektoré intróny sú schopné [[Autosplicing|autosplicingu]], vďaka čomu sa dokážu vystrihnúť z [[mRNA]] bez cudzej pomoci. Aby intróny nezabíjali bunky, musia sa vedieť behom translácie inaktivovať, k čomu slúži práve splicing.

Podľa tejto teórie umožňujú intróny účinnejší vznik nových génov prestavbou starých. Intróny sa v génoch nachádzajú v oblastiach, ktoré oddeľujú jednotlivé proteínové domény. Taktiež môžu uskutočňovať [[Crossing over|crossing-over]] tým, že znižujú pravdepodobnosť rekombinácie "vo vnútri" génovej sekvencie a tým i poškodenie génu postihnutím čítacieho rámca (pozri [[Mutácia (genetika)|mutácia]])

Táto hypotéza predpokladá schopnosť posúvať [[Histón|históny]] po DNA tak, že regulujú vystavenie regulačných miest génu podľa toho, či je regulačná sekvencia namotaná na histón, alebo sa nachádza v [[Cytoplazma|cytoplazme]].