Intrón: Rozdiel medzi revíziami

'''Intrón '''je oblasť [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] a [[pre-mRNA]], ktorá sa neprekladá do [[Proteín|proteínu]], ale [[Posttranskripčná úprava|vystrihuje sa]] v priebehu tvorby [[mRNA]] mechanizmom zvaným [[splicing]] (zostrih). Spolu s [[exón]]mi tvorí základ [[gén]]u.

Intróny môžeme bežne nájsť v genómoch[[genóm]]och organizmov z [[Doména (taxonómia)|nadríše]] [[Eukaryota]], kam sa zaraďujú napríklad všetky [[rastliny]], [[živočíchy]] a pod. <ref>

}}</ref> Intróny však boli objavené i u [[ArchebaktérieArchea|archebaktériíarcheí]] (najmä v génoch pre [[rRNA]] a [[tRNA]], ale aj v génoch kódujúcich proteíny), v niekoľkých prípadoch aj u [[Baktérie|baktérií]].

Intróny mohli byť pôvodne genómoví [[Parazitizmus|paraziti]] typu vírusov[[vírus]]ov a transpozónov[[transpozón]]ov, ktoré [[Bunka|bunke]] neprinášajú úžitok, iba sa množia tým, že sa nakopírujú a vložia sa na ďalšie miesto v [[genóm]]egenóme hostiteľa. V [[populácia|populácii]] sa šíria vertikálne, t.j. z rodiča na potomka. Niektoré intróny sú schopné [[autosplicing]]u, vďaka čomu sa dokážu vystrihnúť z [[mRNA]] bez cudzej pomoci. Aby intróny nezabíjali bunky, musia sa vedieť v priebehu [[translácia (genetika)|translácie]] inaktivovať, kna čomučo slúži práve splicing.

Podľa tejto teórie umožňujú intróny účinnejší vznik nových génov prestavbou starých. Intróny sa v génoch nachádzajú v oblastiach, ktoré oddeľujú jednotlivé proteínové domény. Taktiež môžu uskutočňovať [[Crossing over|crossing-over]] tým, že znižujú pravdepodobnosť [[rekombinácia DNA|rekombinácie]] "vo vnútri" génovej sekvencie a tým i poškodenie génu postihnutím čítacieho rámca (pozri [[Mutácia (genetika)|mutácia]])