Škoda 1000 MB: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 44:
V 50. rokoch 20. storočia dostala automobilka Škoda (vystupujúca pod obchodným názvom Automobilové Závody Národní Podnik) za úlohu "postaviť národ na kolesá". Znamenalo to okrem iného zvýšiť produkciu automobilov a znížiť ich výrobné náklady. V roku 1955 vtedajšie ministerstvo všeobecného strojárstva stanovilo predpoklady pre nový automobil. Malo sa jednať o minimálne štvormiestny automobil s pohotovostnou hmotnosťou približne {{kg|700}} a spotrebou paliva od 6 do 7 litrov / {{km|100|m}}. Konštrukčne oddelenie automobilky malo v zásade možnosť minimalizovať rozmery vozidla, alebo pri štandardných rozmeroch automobil maximálne odľahčiť. Automobilka si zvolila druhé riešenie.
 
Pre pohon vozidla bolo nutné zvoliť [[Usporiadanie automobilu|usporiadanie pohonu]]. Po niekoľkých prototypových skúškach sa ukázalo, že v Škodovke zaužívaná [[klasická koncepcia (pohon)|klasická koncepcia]] s ktorou mali veľké skúsenosti je nevhodná, pretože neúmerne zvyšuje hmotnosť a teda i cenu vozidla. Rozhodovanie medzi [[Predný náhon|predným náhonom]] a [[Zadný náhon|zadným náhonom]] ukončilo nariadenie, že automobilka pre výrobu vozidla nesmie žiadne diely dovážať, všetky sa musia vyrobiť v ČSSR. Pre konštrukciu prednej hnanej nápravy boli potrebné kĺbové hriadeľe, ktoré v ČSSR nedokázal nikto vyrobiť, teda bolo nutné zakúpiť licenciu, dovážať ich, alebo podstúpiť náročný a nákladný vývoj. Víťaznou koncepciou sa preto stal [[zadný náhon]], ktorý bol v tej dobe proklamovaný mnohými západnými automobilkami v segmente malých automobilov (napríklad [[Volkswagen]], [[Fiat]] a [[Renault]]). Nevýhodou zvolenej koncepcie bolo vzdanie sa šancí na produkciu karosérií typu pick-up a combi.
 
Pre pohon automobilu sa v prototypoch skúšali dva rôzne motory OHV: