Barokové umenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 11:
Barokové umenie sa snažilo zastierať nielen čiaru medzi umením a životom, ale aj medzi rozdielnymi druhmi umenia, pričom si rôzne druhy umenia mohli vymieňať úlohy, resp. každé sa snažilo prispôsobiť maľbe. Architektúra nadobúdala sochárske prvky, sochárstvo zas maliarske a maliarstvo sa intenzívnejšie venovalo vonkajšej stránke javov (zdôrazňovaním svetla, tieňa a farby na úkor tvaru a obrysu). Kompozične sa ťažisko sústreďovalo do prostriedku, čím sa odpútavala pozornosť od krajov. Najviac sa pri tom napr. u oltárov osvedčilo osvetlenie sviečkami, ktoré zvýrazňovalo reliéfy, zatiaľ čo tiene splývali s architektúrou. V náhrobkoch, oltároch a ozdobných emblémoch sa čoraz väčšmi prelínali tri výtvarné umenia – sochárstvo, maliarstvo a architektúra.
Barokové umenie je najkrajšie v [[Nemecko|Nemecku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a strednej [[Európa|Európe]]. V obľube sú veľké voľne stojace sochy, pôsobivo osvetlené a silne emocionálne maľby a prevzdušnené, presvetlené budovy. Barokoví umelci stavili vo svojej tvorbe na zložitosť, prezdobenosť, nádheru a nepravidelnosť tvarov, ktoré mali udivovať, vzrušovať, znepokojovať, ohurovať a taktiež útočiť na ľudské city a zmysly. Na jednej strane vzbudzovali svojimi dielami dojem neusporiadanosti, no na druhej túžili po poriadku a harmónii, na čo potrebovali nadľudské prostriedky. Dôležitým prvkom umeleckej tvorby je vytvorenie ilúzie veľkých priestorov, pohybu
Námetmi pre umelecké diela sú náboženské postavy a výjavy (výjavy z Biblie, zo života svätých), mytologické postavy (antický bohovia), alegorické postavy (sochy viery, mieru, skromnosti, cudnosti), ale tiež výjavy z bežného života (predavači, kartári, hostince).
| |||