Verejný dom: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
d typografia
 
Riadok 1:
'''Verejný dom''' (iné názvy: '''nevestinec''', vulg. z [[nemčina|nemčiny]]/[[francúzština|francúzštiny]] '''bordel''') je budova alebo časť budovy v ktorej (prevažne) ženy ponúkajú sexuálne služby za odmenu ([[prostitúcia]]). Na Slovensku sa prevádzkujú pod [[Eufemizmus|eufemistickým]] názvom, masážny salón alebo salón.<ref>http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169375-sexbiznis-na-slovensku-uz-nie-je-v-puberte/,{{Citácia prístupelektronického 06. október 2013</ref>dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169375-sexbiznis-na-slovensku-uz-nie-je-v-puberte/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 6.10.2013
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
== Obchodné modely ==
 
Verejné domy sú organizované rôznymi spôsobmi:
# Vo forme nedobrovoľnej prostitúcie sú v priestoroch verejného domu zadržiavané osoby bez možnosti odtiaľ odísť a nútené k výkonu sexuálnych služieb pod hrozbou násilia, vydierania a iných trestov. Podieľ naPodiel týchto osôb na zarobených peniazoch je minimálny alebo žiadny. Táto ilegálna forma organizovania prostitúcie je považovaná za formu [[Organizovaný zločin|organizovaného zločinu]], tzv. [[obchodovanie s ľuďmi]]. Objavuje sa, aj keď nie výlučne, v krajinách, v ktorých je prostitúcia tvrdo trestaná.
 
# Vo forme nedobrovoľnej prostitúcie sú v priestoroch verejného domu zadržiavané osoby bez možnosti odtiaľ odísť a nútené k výkonu sexuálnych služieb pod hrozbou násilia, vydierania a iných trestov. Podieľ na týchto osôb na zarobených peniazoch je minimálny alebo žiadny. Táto ilegálna forma organizovania prostitúcie je považovaná za formu [[Organizovaný zločin|organizovaného zločinu]] tzv. [[obchodovanie s ľuďmi]]. Objavuje sa, aj keď nie výlučne v krajinách, v ktorých je prostitúcia tvrdo trestaná.
# Prostitútky alebo prostitúti sú riadne zamestnaní. Dostávajú plat alebo podiel z peňazí, ktoré zákazník vďaka nim minie.
# Formou priameho prenájmu priestorov (izieb) verejného domu prostitútkam alebo prostitútom[[prostitút]]om. V takom prípade sa majiteľ verejného domu, nepodieľa na finančných transakciách medzi prenajímateľomiprenajímateľmi a ich zákazníkmi.
 
== Niektoré známe verejné domy ==
*[[Moonlite BunnyRanch]] - licencovaný verejný dom v americkom federálnom štáte [[Nevada (štát USA)|Nevada]], ktorý je témou televíznych relácií a [[talkshow]]
 
*[[Aux Belles Poules]] - bývalý francúzsky verejný dom, o ktorom spisovatelia Henri Calet a Pierre Deveaux napísali, že dievčatá v ňom predvádzali zábavné kúsky, tým, že zbierali zo stolov mince, pomocou [[vagína|vagíny]]
*[[Moonlite BunnyRanch]] - licencovaný verejný dom v americkom federálnom štáte [[Nevada (štát USA)|Nevada]], ktorý je témou televíznych relácií a talkshow
*[[Salon Kitty]] - bývalý verejný dom [[Wehrmacht]]u, slúžiaci počas vlády [[NSDAP]], na špionážne účely
*[[Aux Belles Poules]] - bývalý francúzsky verejný dom, o ktorom spisovatelia Henri Calet a Pierre Deveaux napísali, že dievčatá v ňom predvádzali zábavné kúsky, tým že zbierali zo stolov mince, pomocou vagíny
*[[Big Sister]] - bývalý [[Praha|pražský]] bordel, ktorého návšteva bola pre zákazníkov bezplatná, pokiaľ podpísali zmluvu, že pri styku s personálom verejného domu, ich môžu filmovať a naživo vysielať na internete
*[[Salon Kitty]] - bývalý verejný dom [[Wehrmacht]]u, slúžiaci počas vlády [[NSDAP]], na špionážne účely
*[[Big Sister]] - bývalý [[Praha|pražský]] bordel, ktorého návšteva bola pre zákazníkov bezplatná, pokiaľ podpísali zmluvu, že pri styku s personálom verejného domu, ich môžu filmovať a naživo vysielať na internete
 
== Verejný dom v literatúre ==
[[Theodore Dreiser]] v románe ''[[Americká tragédia]]'' z [[1925]] spomína návštevu verejného domu v súvislosti s hlavnou postavou, mladéhomladým ''ClydaClydom GriffithsaGriffithsom'' a jeho priateľovpriateľmi, ktorýktorí si zašli do prostitúciou známej štvrte. Text v umeleckom kontexte je ukážkou verejného domu v americkej spoločnosti na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]].
 
[[Theodore Dreiser]] v románe [[Americká tragédia]] z [[1925]] spomína návštevu verejného domu v súvislosti s hlavnou postavou, mladého ''Clyda Griffithsa'' a jeho priateľov, ktorý si zašli do prostitúciou známej štvrte. Text v umeleckom kontexte je ukážkou verejného domu v americkej spoločnosti na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]].
 
{{Citát|<nowiki>[...]</nowiki>A hoci ani v jednom obloku, v nijakej škáre nebolo vidieť svetlo, mali tu dojem bujného, skvelého života. Aj v tejto tmavej ulici ho cítili. Taxíky sa obracali a trúbili a dva starodávne, dosiaľ používané uzavreté koče so stiahnutými záclonami sa kolísali z boka na bok. Dvere búchali, otvárali sa a zatvárali. Tu a tam prenikol tmou lúč svetla z domu a opäť zmizol. Množstvo hviezd žiarilo na oblohe. Konečne bez jedného slova vystúpil Hegglund s Higbym a Shielom po schodoch k domu a zazvonil. Takmer v tej istej chvíli otvorila dvere čierna dievčina v červených šatách. - Dobrý večer. Nech sa páči ďalej, - vítala ich prívetivo. Všetci šiesti sa vedľa nej prešmykli, prešli závesmi z ťažkého zamatu, ktoré oddeľovali túto malú izbu od hlavných miestností, a ocitli sa v rozžiarenom salóne, ktorého steny boli vyzdobené obrazmi nahých alebo polonahých dievčat v zlatých rámoch a niekoľkými veľmi vysokými zrkadlami. Dlážka bola pokrytá jasnočerveným hrubým kobercom, na ktorom bolo rozostavených niekoľko pozlátených stoličiek. Vzadu pred krikľavočerveným závesom stálo pozlátené pianíno. Ale okrem čierneho dievčaťa neboli tu žiadny hostia ani obyvatelia domu. -Ráčte si sadnúť...<nowiki>[...]</nowiki>Medzitým deväť dievčat rôzneho veku a vzhľadu, ale ani jedno zjavne nemalo viac ako dvadsaťštyri až dvadsaťpäť rokov, zostupovalo po schodoch v pozadí miestnosti. Boli oblečené tak, ako to Clyde doteraz na nijakej žene nevidel. Cestou sa všetky smiali a šťebotali - zrejme boli veľmi spokojné samy so sebou a vôbec sa nehanbili za svoj vzhľad, v niektorých prípadoch pre Clyda veľmi nezvyčajný. Mali na sebe najrozličnejšie oblečenie od najpestrejšieho a najpriesvitnejšieho negližé až po triezvejšie, hoci nemenej odhaľujúce tanečné a plesové toalety. A boli takých rozmanitých pletí, typov a postáv - štíhle, mohutné aj stredné - vysoké aj malé - tmavé, svetlé aj iných odtieňov. A nech boli hocijakého veku, všetky vyzerali mladé. A smiali sa tak srdečne a nadšene.<ref>{{Citácia knihy
Řádek 34 ⟶ 42:
Írsky spisovateľ [[Liam O’Flaherty]] v novele ''Udavač'' z roku [[1925]] opisuje návštevu robotníka ''Gypa'' vo verejnom dome v írskom [[Dublin]]e. Text je v umeleckom kontexte ukážkou verejného domu v írskej spoločnosti v 20. rokoch 20. storočia.
 
{{Citát|<nowiki>[...]</nowiki>Gypo sa bez dlhého uvažovania vybral do jedného z domov. Vošiel dnu. <nowiki>[...]</nowiki> Stál v dlhej, tmavej hale. Z dverí čo boli trochu obďaleč, žiaril pásik svetla a z miestnosti sa ozýval smiech a opitý spev. Stisol kľučku, že vojde, no dvere boli zapreté.<nowiki>[...]</nowiki>Našiel sa vo veľkej miestnosti plnej ľudí. Dlážka bola betónová. Vo veľkom kozube plápolal oheň a na poličkách pri kozube stáli kotlíky, z ktorých vystupovala para. Na ďalších policiach poukladali okrasné nádoby, hrali všetkými farbami. Vysoká povala žiarila belobou. Na stenách vyseliviseli obrazy viac nahých ako oblečených žien vo vášnivých pózach, ktoré mali v mužoch vyvolať milostné túžby. Miestnosť nešpatila ani smietka nečistoty. Vzduch bol ťažký a horúci, miešalo sa v ňom teplo z kozuba a výpary rozličných druhov voňaviek a alkoholu.<nowiki>[...]</nowiki> V miestnosti sa povaľovalo osem mužov, z toho traja univerzitní študenti, jeden doktor a traja mladí farmári z vidieka.<nowiki>[...]</nowiki>Hľadeli naňho, spola s úsmevom, spola vážne a akoby odkiaľsi z diaľav, tak, ako hľadievajú ľudia v počiatočnej fáze opilosti. Ženy naopak, gánili naňho s nevôľou. Bolo ich tam desať. Podaktoré načisto nahé sedeli mužom na kolenách, v rukách držali poháre a fajčili. Líšili sa navzájom iba rozličnými stupňami opitosti. Ďalšie sedeli potichu na stoličkách. Tie boli oblečené aj v plášťoch, akoby sa tu boli iba na skok zastavili, ak už raz majú cestu okolo.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = O’Flaherty
| meno = Liam
Řádek 48 ⟶ 56:
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
<references />
 
== Iné projekty ==