|
'''Kórejský polostrov''' je polostrov v severovýchodnej Ázii, ktorý môže byť definovaný dvojako:
[[Obrázok:Locationmap Korea.png|right|frame|Poloha Kórejského polostrova]]
*rozloha je 150 tisíc km2, dĺžka 600 km, šírka asi 200 km; je tp časť [[Kórea|Kórey]], nezahŕňa [[Severokórejské vrchy]]
[[Obrázok:Map of korea.png|250px|right|thumb|Mapa Kórejského polostrova]]
*celá [[Kórea]]
Podrobnosti pozri pod [[Kórea]]
'''Kórejský polostrov''' je [[polostrov]], ktorý sa rozprestiera v severovýchodnej časti [[Ázia|ázijského kontinentu]]. Maximálna vzdialenosť zo severu polostrova na juh je 840 km. Vzdialenosť z východu na západ je maximálne 360 km a minimálne 175 km. Rozloha celej [[Kórea|Kórey]] je 221.607 km², ale v súčasnosti je krajina rozdelená 38º rovnobežkou na [[Severná Kórea|Severnú]] a [[Južná Kórea|Južnú Kóreu]]. Južná Kórea, ktorej rozloha 99.237 km² je 45% celého územia, je o niečo väčšia ako Maďarsko. Hranicu medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktorá je dlhá 250 km, tvorí 4 km široký pás nazývaný [[demilitarizovaná zóna]].
== Pohoria ==
Asi 70% povrchu polostrova pokrývajú hory a kopce. Nízke kopce umiestnené najmä na juhu a západe postupne prechádzajú do vyšších a strmších hôr na východe a severe kraju. Na západe sú kopce nižšie, pomedzi ktorými sa nachádzajú roviny, údolia riek. Strmšie hory na východe spadajú priamo do mora a preto na tejto strane kraju nie je veľa riek. Západné a južné pobrežie je členité s veľkým množstvom ostrovov. Na druhej strane východné pobrežie je pomerne hladké s málo ostrovmi.
Napriek blízkosti [[Japonsko|Japonska]] kórejský masív je dosť stabilný, takže sa na ňom nenachádza žiadna činná sopka, a ani tu neprebiehajú silné zemetrasenia. Sú tu však vyhasnuté sopky, medzi najznámejšie patrí hora [[Päktusan]] a [[Hallasan]]. Päktusan so svojimi 2744 metrami je najvyššou horou Kórey, ktorá sa nachádza na hraniciach s Čínou (na jeho úbočiach pramenia rieky [[Amnok]] a [[Tuman]]). Známa je kráterovým jazerom nazývaným [[Čhondži]], čo znamená „Nebeské jazero”. Hora Hallasan vysoká 1950 m je najvyššou horou Južnej Kórey. Nachádza sa na ostrove Čedžudo. Na vrchole tej hory sa nachádza vulkanické jazero nazývané „Jazero bieleho jeleňa.”
Pohoria K’mgangsan a Soraksan sú známe svojou scenériou. Prekrásne krajinky z granitových skál, rady skalnatých štítov týčiacich sa k nebu, hlboké a úzke údolia obklopené granitovými stenami s množstvom vodopádov a prameňov tu nie sú výnimkou.
== Rieky ==
Väčšina kórejských riek sa vlieva do Žltého alebo do Južného mora. Kórea má vzhľadom na svoj povrch dosť veľký počet prameňov. Šesť riek presahuje 400 km vo svojej dĺžke – [[Amnokkang]] (790 km), [[Tumangang]] (521 km), [[Hangang]] (514 km), K’mgang (401 km) a Naktonggang (525 km). Prvé dve rieky tvoria hranicu s Čínou a Ruskom a vlievajú sa do Žltého a Východného (Japonského) mora. Stav hladiny riek je spojený s letnými monzúnmi. V lete sú rieky plné v dôsledku letných dažďov. Počas ostatných období, ktoré sú relatívne suché, sa hladina riek znižuje. Tajfúny zvyčajne udierajú na južné pobrežie Kórey spôsobujúc ťažké záplavy koncom leta a začiatkom jesene.
Rieky tu hrali oddávna dôležitú úlohu. Väčšina hlavných miest v histórii takých ako Soul, Pchongjang a Pujo sa rozvíjali okolo najväčších riek ako prístavné mestá. V dôsledku výstavby železníc a diaľnic poklesol význam riek ako dopravných tepien kraju. Teraz sa vo veľkej miere využívajú na zavlažovanie ryžových polí (až 72%).
== Moria ==
Na východe sa nachádza [[Východné more]] (v zemepisoch nesprávne uvádzané ako Japonské more). Na západe sa nachádza Žlté more, ktoré je plytšie ako Východné. Na juhu Kórejský prieliv (medzi ostrovmi Cušima, Goto, Kjúšu a juhozápadná časť ostrova Honšú) spája Kóreu s Japonskom.
== Pobrežie ==
Pri pobreží Kórey sa nachádza okolo 3000 ostrovov a ostrovčekov najmä v južnej a juhozápadnej časti polostrova. Východné pobrežie je skôr menej členité, na rozdiel od západného. V miestach, kde sa hory nachádzajú blízko mora, pobrežie je skalnaté a plné útesov. Na tejto strane polostrova sa nachádza množstvo pláží. Jediným významnejším ostrovom v Japonskom mori je Ullung. Najväčším ostrovom je Čedžu.
== Klíma ==
Klíma Kórey je mierna, rozdelená na 4 ročné obdobia. Letá sú krátke horúce a vlhké, a zimy dlhé a chladné. Možno hovoriť o monzúnovej klíme – letný monzún prináša v júni a júli obdobie dažďov. V tomto období spadne 60% ročných zrážok. V lete často prichádzajú zo strany Filipín tajfúny. Vystupujú hlavne na južnom pobreží a niekedy aj na severe. Väčšinou jeden až dva mierne a raz za dva, tri roky jeden silný.
Subklímy kórejského polostrova: severná, južná, ostrova Čedžuu, centrálna a subklíma ostrova Ullung.
Na severe je zima viac ostrá (priemrná teplota v zime dosahuje: Pchjongjang -9°C, Soul -4°C, Pusan +4°C). V zime je východné pobrežie teplejšie ako západné, pretože hory neprepúšťajú studený vzduch. Najchladnejší mesiac je január. Teploty klesajú do +2°C na juhu a na severe do -21°C. Najteplejší mesiac je august od +24°C do +26°C (výnimkou je vysočina Kema od 18°C do 22°C v lete). Najteplejšie je južné pobrežie kvôli vplyvom morských prúdov.
Také rozdiely v klíme Kórey je príčinou rozdielnej dĺžky trvania ročných období v rôznych častiach polostrova. Tak napríklad na severe leto trvá iba 1 mesiac a 10 dní a zima 5 mesiacov. Na druhej strane na ostrove Čedžu leto trvá 3,5 mesiaca a zima 2 mesiace.
[[Kategória:Polostrovy]]
[[en:Korean Peninsula]]
| 