Fronda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 24 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q656186) |
d wikilinky fix |
||
Riadok 37:
Rokovania prebiehali v zámku v Rueil od [[4. marec|4.]] do [[11. marca]] 1649. Mier z Rueil z 11. marca bol skutočným kompromisom medzi Annou Rakúskou a Parlamentom. Vyhnanie Mazarina z kráľovstva bolo zrušené, regentka súhlasia s amnestiou pre vzbúrencov a členov kráľovskej rodiny a Turenna, ktorý medzičasom ako zradca Paríža podplatený pridať sa na stranu dvora utiekol do Holandska. Na druhý deň zmluvné podmienky ratifikoval samotný Parlament a dohoda vstúpila do histórie ako mier zo Saint Germain. 18. Augusta sa kráľovská rodina slávnostne vrátila do Paríža, mesto vítalo kráľa a Condého.
Mier zo Saint Germain je iba prestávkou v búrlivých udalostiach Frondy. V skutočnosti, návrat pokoja je veľmi krehký a ťažký. Na jednej strane po Paríži kolujú hanopisy a knihy zamerané proti Mazarinovi a na druhej strane v provinciách pokoj nie je. Mestá [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] a [[Aix]] sa búria proti svojmu guvernérovi.
Čo sa týka Paríža, napätie sa neupokojilo. Cena múky prudko stúpla na 60 libier. Condé ako víťaz Frondy vzbudil obavy u Mazarina, ktorý sa spojil s bývalými Frondistami a sľúbil parížskemu koadjútorovi de Gondimu kardinálsky klobúk.
Riadok 48:
Fronda princov začala. Odpoveďou bolo totiž povstanie šľachty v provinciách, kde mali princovia veľký vplyv a podporu. Vojvodkyňa de Longueville sa pokúsila primäť [[Normandia|Normandiu]] k povstaniu, napokon sa spojila s Turennom v [[Stenay]] v [[Lotrinsko|Lotrinsku]] a uzatvorili zmier so Španielskom, ktoré vstúpilo do konfliktu Frondy. Dvor opustil Paríž a až do roku 1653 ho bude striedavo opúšťať ako vyhnanec a vracať sa doň ako víťaz. [[4. júl]]a sa vydali do [[Guyenne]] a vládu zverili Monsieurovi s titulom „zástupca kráľa vo všetkých provinciách a vojenských zboroch.“
Násilie v krajine sa stupňovalo, do Paríža prichádzali ľudia zo spustošených oblastí. Občianska vojna začala v septembri útokom na [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], ktoré bolo sídlom manželky de Turenna a kňažnej de Condé, mesto sa napokon vzdalo.
V Paríži sa zatiaľ vytvorili tri strany – Mazarinova, Gondiho a Condého. Do Frondy princom opäť vstupuje Parlament požiadavkou prepustiť princov z [[Vincennes]] a prepustiť Mazarina z kráľovniných služieb a prikazuje maršalom poslúchať iba nariadenia Gastona Orleánskeho. Mazarin [[6. február]]a tajne ušiel z Paríža s plánom neskôr sa spojiť s kráľovskou rodinou v Saint Germain. Plán bol prezradený, v meste vypukol ošiaľ, zostrili sa stráže, aby sa nepodarilo kráľovskej rodine utiecť. Parížania však neverili, že kráľ je v paláci, Gondi dokonca požiadal Monsieura vydať dôkaz. Aby sa zabránilo vzbure, museli sa znovu otvoriť brány a ľud nechali defilovať pred posteľou kráľa. Túto noc kráľ Gondimu nikdy nezabudol. Na druhý deň kráľovná vydala príkaz prepustiť princov. Mazarin napokon ušiel z krajiny do nemeckého Bruhlu, no naďalej udržiava tajnú korešpondenciu s Annou Rakúskou.
| |||