Medzi rokmi [[1773]] a [[1866]] na Kapverdách boli celkovo tri hladomory, z nich každý stál životy asi 40 % obyvateľov.
V 20. storočí vzrástla vlna nacionalizmu a aktivizovala sa [[Africká strana nezávislosti Guiney Bissau a Kapverd]] ([[PAIGC]]), tieto udalosti viedli v roku [[1951]] k zmene štatútu z kolónie na zámorskú provinciu. A po [[Karafiátová revolúcia|Karafiátovej revolúcií]] ([[1974]]) v Portugalsku sa Kapverdám podarilo [[5.júl júla]]a [[1975]] vyhlásiť nezávislosť. Prvým prezidentom samostatného štátu sa stal [[Aristides Pereira]], ktorý bol tiež najvyšším predstaviteľom Africkej strany nezávislosti Guiney Bissau a Kapverd. Plánovaná únia s [[Guinea Bissau|Guineou Bissau]] sa po tamojšom štátnom prevrate v [[1980]] nerealizovala, v januári [[1981]] došlo k zmene názvu strany nezávislosti na [[Africká strana nezávislosti Kapverdských ostrovov|Africkú stranu nezávislosti Kapverdských ostrovov]]. Po návšteve pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] na Kapverdách sa katolícka opozícia osmelila požadovať demokratické zmeny a vo februári [[1990]] kapverdský režim ohlásil prechod k pluralizmu a bol zavedený multistranícky systém. V prvých pluralitných voľbách, konaných v januári [[1991]], zvíťazilo [[Hnutie za demokraciu]] ([[MpD]]). Prezidentský kandidát tejto strany [[António Mascarenhas Monteiro]] aj s prevahou vyhral. Strana aj prezident mali prevahu v dvoch volebných obdobiach. Vo voľbách v roku [[2001]] zvíťazila po 10 rokoch Africká strana nezávislosti Kapverdských ostrovov so svojím prezidentským kandidátom [[Pedro Pires]]om, ktorý potvrdil svoju výhru v ďalších voľbách vo februári [[2006]].
