Déodat Gratet de Dolomieu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
opravy, zmena šabl.
Riadok 1:
{{Na revíziu|kontrola gramatiky a štylistiky}}
{{Na úpravu}}
{{Infobox Osobnosť|
Meno= Dieudonné Sylvain Guy Tancrède de Dolomieu|
Riadok 13:
 
== Život ==
Narodil sa v Dolomieu neďaleko [[La Tour-du-Pin]], ako jedno z 11 detí Marquisa de Dolomieu a jeho ženy Marie-Françoise de Berénger. Od mladosti sa zaujímal o prírodu. V 12 rokoch vstúpil do armády, kde slúžil v [[Rád maltézskych rytierov|Ráde maltézskych rytierov]]. Vo veku 18 rokov počas súboja usmrtil svojho kolegu, za čo bol odsúdený na doživotie, po 9 mesiacoch vo väzení bol po zákroku pápeža [[Klement XIII.|Klementa XIII.]] bol prepustený.
 
Vo väzení študoval fyziku a po prepustení podnikol viacero vedeckých ciest po [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]]<ref name="univie.ac.at">[http://www.univie.ac.at/Wissenschaftstheorie/heat/gallery/dolom-f.htm http://www.univie.ac.at] prístup 3.8.2008</ref>. Zaujímal sa o [[mineralógia|mineralógiu]], [[vulkanológia|vulkanológiu]] a vznik pohorí. Napriek svojmu záujmu o sopky považoval za hlavnú horotvornú silu [[more]] a dávne katastrofické udalosti, čím sa zaradil medzi [[neptunizmus|neptunistov]] a [[katastrofizmus|katastrofistov]]. Bol dobrým pozorovateľom prírodných javov, mnoho času strávil zbieraním a kategorizáciou vzoriek a údajov.
Riadok 19:
V roku [[1780]] Dolomieu pre nezhody s nadriadenými odišiel z armády a venoval sa iba vedeckej práci. Počas ciest do [[Tirolské Alpy|Tirolských Álp]] Dolomieu objavil [[vápnik|vápenatú]] [[usadená hornina|usadenú horninu]], ktorá na rozdiel od [[vápenec|vápenca]] reagovala so slabou [[kyselina|kyselinou]] iba veľmi mierne. Tento objav zverejnil v roku [[1791]] v časopise ''Journal de Physique''. V roku [[1782]] [[Nicolas-Théodore de Saussure]] [[hornina|horninu]] a [[minerál]], ktorý ju tvoril pomenovaná [[dolomit (minerál)|dolomit]] ([[francúzština|franc.]] dolomie). Podľa prevládajúcej horniny bola pomenovaná aj časť Álp v [[Taliansko|Taliansku]], ktorá sa dnes volá [[Dolomity]].
 
Dolomieu bol jedným z prvých priaznivcov [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], ktorá sa začala v roku [[1789]]. Avšak po poprave jeho priateľa Duca de la Rochefoucaulda, s revolúciou prestal sympatizovať. Bol priaznivcomsympatizantom [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]]. V roku [[1795]] počas revolučných udalostí prišiel o celý svoj majetok a tak prijal miesto profesora na prírodných vied na [[École Centrale Paris|École Centrale]] v [[Paríž]]i. Podieľal sa tiež na spracovaní mineralogickej časti francúzskej Metodickej Encyklopédie. O rok neskôr bol menovaný do funkcie banského inšpektora a profesora na parížskej [[École nationale supérieure des mines de Paris|vysokej škole baníckej]].
 
V roku 1798 sa podieľal na Napoleonovom ťažením do [[Egypt]]a, počas expedície však ochorel a v marci [[1799]] Severnú Afriku opustil. Počas návratu z [[Alexandria|Alexandrie]] však bola loď, na ktorej sa plavil, nútená v dôsledku zlého počasia vplávať do talianskeho prístavu [[Taranto]]. Následne bol na príkaz veľmajstra rádu maltézskych rytierov zatknutý v talianskom [[Neapol]]e a prevezený na [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]] do [[Messina|Messiny]], kde dva roky strávil vo väzení v zlých podmienkach. Dôvodom jeho zatknutia bola účasť na sprostredkovaní kapitulácie [[Malta|Malty]] Napoleonovi. Proti jeho uväzneniu protestovala i svetová vedecká verejnosť, jeho prepustenie však bolo dosiahnuté až po opätovnom získaní Talianska Napoleonom po [[bitka pri Marengu|bitke pri Marengu]] v roku [[1801]]. Po prepustení sa venoval mineralógii v Parížskom múzeu prírodnej histórie. Zomrel v priebehu 6 mesiacov po prepustení v dôsledku zlého zdravotného stavu spôsobeného zlými podmienkami vo väzení<ref name="univie.ac.at"/>. Jeho veľká kolekcia [[minerál]]ov sa dnes nachádza v prírodovednom múzeu prírodnej histórie v [[Paríž]]i.
 
== Referencie ==