Pavol Országh Hviezdoslav: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ajraddatz (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 88.212.37.27 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tchoř
Riadok 28:
Narodil sa v rázovitom slovenskom [[Orava (región)|oravskom]] kraji v obci Vyšný Kubín ako tretie dieťa v schudobnenej rodine [[zeman]]a, [[garbiar]]a a [[roľník]]a Mikuláša Országha ([[1816]] – [[1888]]) – Vyšňanovie, a Terézie, rodenej Medzihradskej ([[1819]] – [[1887]]). Mal brata a sestru.
 
Základné vzdelanie nadobudol na rodnej Orave – ľudovú školu navštevoval v rokoch [[1854]] – [[1859]] v mieste rodiska a v susedných obciach [[Jasenová]] a [[Leštiny]] ([[1860]]). Ako žiak dosahoval veľmi dobré študijné výsledky. Pre jeho ďalší, najmä národný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ Adolf Medzihradský, ktorý ho pripravoval aj na štúdium na [[maďarsko]]m gymnáziu v [[Miškovec|Miškovci]] lebo sa posral na hodine bo dostal hnačku!!!([[1862]] – [[1865]]). V Leštinách, kde ukončil ľudovú školu, sa zásluhou učiteľa Adolfa Medzihradského učilo aj po slovensky. Aj pravidlá správania sa na leštinskej škole boli napísané po slovensky (sú vystavené v kežmarskom múzeu). A bola to najmä zásluha učiteľa Medzihradského, že rodina dala Pavla ďalej do škôl, pretože práve on ich upozorňoval na chlapcov výnimočný talent. Navyše bol Pavol chorľavý a vôbec sa nehodil pre gazdovskú prácu. Rok vypomáhal na gazdovstve svojmu strýkovi Jánovi,<ref name=BARATOVA>BARÁTHOVÁ, Nora: Pavol Ország-Hviezdoslav. In: ''Oficiálna stránka múzea v Kežmarku.''</ref> rodina sa však napokon rozhodla, že ho pošle k inému, pomerne bohatému a bezdetnému strýkovi Pavlovi<ref name=osobnosti /> – krajčírskemu majstrovi, do Miškovca, keďže tam bolo aj nižšie gymnázium. A tak sa Pavol Országh v septembri [[1862]] zapisuje do prvého ročníka gymnázia v Miškovci. Tam získal aj potrebnú znalosť maďarčiny, ktorá bola uňho chabá, sám spomínal, že sa musel „bifľovať,“ aby sa zaradil medzi prvých žiakov triedy.<ref name=BARATOVA /> Pavol nechodil domov ani na prázdniny, ostával v [[Miškovec|Miškovci]], kde preštudoval celú strýkovu knižnicu. Tak si obľúbil poéziu a diela [[Maďarsko|maďarských]] [[básnik]]ov. Po strýkovej smrti v roku [[1865]] sa však vracia domov na [[Slovensko]] a nastupuje na evanjelické lýceum v [[Kežmarok|Kežmarku]], kde zavŕšil stredoškolské štúdiá roku [[1870]]. Po ukončení gymnaziálnych štúdií sa presťahoval do [[Prešov]]a, kde študoval na Právnickej akadémii ([[1870]] – [[1872]]). Advokátske skúšky zložil roku [[1875]] v [[Budapešť|Budapešti]].<ref name="SBS2-449" />
 
Roku 1919 ho poctili čestným doktorátom filozofie ([[Doctor honoris causa|PhDr. h. c.]]) na [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzite v Prahe]].<ref name=MATOVCIK>MAŤOVČÍK, Augustín: Pavol Országh Hviezdoslav. In: ''Knižnica'', 2009, s. 43.</ref>