Piešťany: Rozdiel medzi revíziami

[[Erb]] mesta tvorí modrý štít so striebornou postavou nahého zlatovlasého muža, lámajúceho obojručne zlatú barlu o ľavé koleno. Do druhej polovice 19. storočia mesto používalo ako pečatidlo rôzne vyobrazenia svätého [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana-kráľa]]. Najstaršia zachovaná pečať pochádza z roku [[1564]]. Je na liste odoslanom z Piešťan do [[Trnava|Trnavy]], z obsahu ktorého sa dá predpokladať právo na konanie trhu alebo jarmoku. Priemer pečate je {{mm|25|m}} a vyobrazuje svätého [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana-kráľa]] s barlou v pravej ruke, zatiaľ, čo v ľavej drží štít s [[kresťanský kríž|krížom]]om.

Ku [[31. december|31. decembru]] [[2003]] mali Piešťany 30 066 obyvateľov, z toho 47,06 [[Percento|%]] mužov a 52,94 % žien. Podľa sčítania obyvateľov z roku [[2001]] bývalo v meste najviac obyvateľov [[Slováci|slovenskej národnosti]] (96,3 %), nasledujú národnosti: [[Česi|česká]] (1,69 %), [[Maďari|maďarská]] (0,27 %), [[Rómovia|rómska]] (0,18 %), [[Moravania|moravská]] (0,11 %), [[Nemci|nemecká]] (0,06 %), [[Poliaci|poľská]] (0,04 %), [[Rusíni|rusínska]] (0,04 %) a [[Ukrajinci|ukrajinská]] (0,03%). Vierovyznanie obyvateľov: [[Rímskokatolíckalatinská cirkev|rímskokatolícke]] (72,65 %), [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)|evanjelické]] (5,96 %), [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] (0,31 %), [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]] (0,14%), [[Cirkev československá husitská|československé husitské]] (0,09 %), ostatné (0,23 %), bez vyznania (16,71 %).

Zo sakrálnych stavieb je najstaršou dochovanou pamiatkou už spomínaný [[kláštor]]ný ''[[Gotika|gotický]] [[kostol]]'', z ktorého však stojí už len časť [[Presbytériumpresbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. Dva [[svorník]]y z [[Klenba|klenby]] sa zachovali na farskej budove. [[Klasicizmus|Klasicistický]] ''[[Kostol svätého Štefana (Piešťany)|Kostol sv. Štefana Kráľa]]'' z rokov [[1828]]{{--}}[[1832]] bol pravdepodobne postavený na základoch staršieho kostola. Hlavný [[oltár]] s obrazom sv. Štefana Kráľa od mastra Zieglera ([[1831]]), nástenné maľby od trojice Papp, Petrovič, Enhof ([[1931]]) a vitráže od [[Janko Alexy|J. Alexyho]] ([[1950]]). [[Barok]]ová kúpeľná ''kaplnka [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]]'' z roku [[1760]] bola zbúraná koncom 19. storočia<ref>{{Citácia_knihy| priezvisko = Chmelár-Hlohovský | meno = Ľudovít | titul = Piešťanský dekanát | vydavateľ = Magma | miesto = Čadca | rok = 2003 | isbn = 80-89172-00-8 | strany = 58 – 59 }}</ref>.

Nahradila ju neogotická ''[[Kaplnka]] Božského Srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]]'' z roku [[1897]], postavená o sto metrov východnejšie na pobreží [[Váh]]u. Z bývalej kaplnky sa v nej dochoval obraz umučenia [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] od [[Konrád Švestka|K. Švestku]] ([[1882]]). Liturgické zariadenie od [[Ľudovít Chmelár|Ľ. Chmelára]] ([[1975]]). ''[[Luteráni|Evanjelický]] kostol a. v.'' je novogotická stavba z roku [[1905]] postavená podľa projektu J. Krátkeho. ''Kostol sv. [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Svätý Metod|Metoda]]'' z roku [[1996]] od [[Martin Bišťan|M. Bišťana]]. [[Oltár]] [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšej Trojice]] ([[1630]]), krížová cesta od [[Augustín Eduard Meissel|A.M. Meissela]] ([[1891]]). ''Kaplnka Sedembolestnej [[Panna Mária|Panny Márie]]'' z [[1997]] od [[Ľubomír Mrňa|Ľ. Mrňu]] a [[Marcel Kajlich|M. Kajlicha]] bola postavená na mieste staršej, ktorá fungovala od [[1943]] v budove bývalej ''[[Župa|Župnej]] nemocnice''. Liturgické zariadenie od [[Ľudovít Chmelár|Ľ. Chmelára]] a sochy od [[Milan Lukáč|M. Lukáča]] ([[1997]]).

Jednou z najstarších svetských budov je ''Kurhotel''. Má pravdepodobne [[Renesancia (umelecký sloh)|renesančné]] jadro, viackrát prestavované až do dnešnej podoby. ''Napoleonské kúpele'' sú súborom [[Klasicizmus|klasicistických]] budov postavených v troch etapách v rokoch [[1822]]{{--}}[[1862]]. ''[[Kursalon (Piešťany)|Kursalon]]'' (tiež ''Kúpeľná dvorana'') je [[Eklekticizmuseklekticizmus (umenie)|eklektická]] budova z roku [[1893]] podľa projektu [[Ignác Alpár|I. Alpára]]. Sídli v nej ''Balneologické múzeum''. ''Františkove kúpele'' z roku [[1898]] boli pomenované po panovníkovi Františkovi Jozefovi. Tento klenot architektúry od [[Emanuel Pollack|E. Pollacka]] zmizol z povrchu [[Kúpeľný ostrov|Kúpeľného ostrova]] v roku [[1965]] pre zlú statiku. Voda z rieky Váh totiž pretekala do bazénov. O šetrnejšom riešení napr. inom využití sa zrejme neuvažovalo. ''Dieselova elektráreň'' „Elektrárňa Piešťany“ z [[1906]]. [[Grand Hotel Royal]] (''Slovan'') z roku [[1906]] podľa projektu A. Oberländera. Od uzavretia v roku 1986 budova chátra, napriek tomu, že je kultúrna pamiatka secesného štýlu. Ďalšou secesnou stavbou je [[Hotel Lipa]] s dvomi o poschodie prečnievajúcimi rizalitmi. Objekt je dnes v taktiež dezolátnom stave a pravdepodobne je odsúdený na zánik. ''[[Thermia Palace]]-Irma'' je komplex kúpeľného hotela a balneoterapie dokončený v roku [[1912]], jedno z vrcholných diel doznievajúcej [[Secesia|secesie]] na Slovensku. Zaujímavou je tiež ''Vodárenská veža'' z roku [[1928]] radiaca sa medzi ukážky funkcionalistickej technickej architektúry. ''Dom umenia'' z [[1974]]{{--}}[[1979]] od [[Ferdinand Milučký|F. Milučkého]]. Jedinou výškovou a zároveň najvyššou budovou v meste je so 60 metrami Hotel Magnólia.