Knut Veľký: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
šablóna |
d →Obliehanie Anglicka: pravopis |
||
Riadok 21:
Knutova flotila pristála na pobreží roku 1015 spolu s vojskami dánskych spojencov, napr. poľského kráľa [[Boleslav Chrabrý|Boleslava Chrabrého]]. Ich ďalšími spojencami boli aj Olof Skotkornung, švédsky kráľ, Knutov bratranec Eiríkr Hákonarson a Trondejarl – vládca Nórska. Taktiež v Anglicku našli spojencov. Eadric Streona, vojvoda z Mercie sa pripojil k Vikingom. Kráľ [[Ethelred II.]] sa ocitol pod tlakom, lebo nebol schopný udržať kontrolu nad celou krajinou. Knut a Harald začali inváziu, v septembri [[1015]] obsadili [[Wessex]], ktorý sa stal základňou pre ich ďalšie útoky. Postupovali ďalej, cez Temžu a [[Mercia|Merciu]] až k [[Northumbria|Northumbrii]]. Tam proti nim stál vojvoda Uthred a syn Ethelreda Edmund Ironside. Northumbria padla, Knut vyhlásil Nóra Eiríkra Hákonarsona za jej vládcu a vojvodu dal popraviť. Ďalej Dáni postupovali na juh, podporovaný aj Angličanmi a Edmundovi ostal už len [[Londýn]] ako posledná pevnosť. Jeho otec roku 1016 zomrel, teda Edmund sa stal kráľom. Dáni zakladali tábory na dobytom územií a obliehali krajinu aj po mori.
Londýn stále ostával nedobytý. Angličania sa tam pripravili na rozhodújúci úder a vyrazili proti Vikingom. Odohralo sa viacero bitiek bez jasného víťaza. Ale Angličania boli
Krajinu rozdelil na štyri vojvodstvá: [[Wessex]] – jeho sídlo, [[Mercia|Merciu]], [[Northumbria|Northumbriu]] a [[Východná Anglia|Východnú Angliu]]. Jeho brat Harald ostal dánskym kráľom. Roku 1018 však zomrel a Knut si pripojil aj [[Dánsko]]. Je posudzovaný ako úspešný kráľ, ale tento názor mohol vzniknúť len vďaka jeho dobrým vzťahom s cirkvou. Napriek tomu jeho vláda priniesla dve desaťročia mieru a prosperity.
== Iné projekty ==
| |||