Federico Fellini: Rozdiel medzi revíziami

Fellinieho otec bol obchodným cestujúcim a matka ženou v domácnosti. Vo svojich 12 rokoch Federico utiekol od rodičov a pridal sa do potulného [[cirkus]]u, avšak po mesiaci ho [[polícia]] priviedla naspäť. Chýbali mu dobrodružstvá i veľký svet, a preto sa mladý Fellini nezaujímal príliš o školu. Po jej ukončení (v roku [[1938]]) opustil Rimini a vydal sa do [[Florencia|Florencie]]. Zamestnával sa tam písaním poviedok a kreslením [[karikatúra|karikatúr]] do satirického časopisu. Následne sa presunul do [[Rím]]ua, kde poznal Alda Fabriziho – komika, pre ktorého napísal neskoršie sériu humoristických monológov a rádiových skečov. Vystupovala v nich mladučká herečka [[Giulietta Masina]]; onedlho sa spoznali a v roku [[1942]] sa vzali.

Tento filmár sa preslávil originálnou a nezameniteľnou víziou, ktorú charakterizujú bizarné, farebné postavy aj udalosti. Vďaka priateľstvu s talianskym hercom Aldom Fabrizim sa Fellini dostal k divadlu a v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] pracoval ako scenárista pre rozhlas aj film. Za jeho prvý veľký film sa obvykle označuje ''Cesta'' (''La StredaStrada'', 1954), ktorá získala [[Oscar (ocenenie)|Oscara]] ako najlepší zahraničný film. Vrcholné obdobie jeho tvorby odštartoval ''Sladký život'' (''La dolce vita'', 1960). V [[70. rokoch]] začali kritici Felliniho obviňovať, že imituje sám seba. Niektoré jeho filmy z tých čias skutočne pripomínajú vyblednuté obrazy snímok z ranej tvorby. Farbistý a nostalgický spomienkový film ''[[Amarcord |Amarcord]]'' (1974) zaznamenal obrovský úspech a zabezpečil Fellinimu štvrtého Oscara.