Ľudovít Didi: Rozdiel medzi revíziami

'''Ľudovít Didi''' (* [[16. január]] [[1931]], [[Púchov]] – † [[15. september]] [[2013]], [[Vráble]]) bol slovenský učiteľ, [[disident]], účastník protikomunistického odboja, prvý rómsky[[róm]]sky spisovateľ románov v slovenskej literatúre.

ĽudovítNarodil sa narodil v meste Púchov ako nemanželské rómske dieťa. Vyrastal u starých rodičov z matkinej strany. Starý otec Ondrej Didi bol slávny rómsky hudobník.

Ľudovú a meštiansku školu vychodil v Púchove. Chudobná rodina Didiovcov však nedokázala zabezpečiť mladému Ľudovítovi vyššie vzdelanie. Hoci ho prijali na Učiteľský ústav v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]], do školy pre nedostatok financií nenastúpil.
<br>Odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] kde po krátkom čase začal doučovať synov jedného Bulhara. Za doučovanie mal kde prespať a kde sa stravovať. V rokoch 1951 začal študovať na [[Vysoká škola politických a hospodárskych vied v Prahe|Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe]], odkiaľ ho jeho negatívne názory na vtedajšiu dobu vylúčili.

V rokoch 1959 – 1963 absolvoval štúdium na Pedagogickej škole v [[Nitra|Nitre]] pre vzdelanie učiteľov národných škôl v Nitre. Po úspešnom ukončení pôsobil na rôznych miestach a malotriednych škôlškolách. V rokoch 1966 – 1974 sa stal vedúcim vychovávateľom v Osobitnej škole vo Vrábľoch. Vylúčili ho v roku 1974 pre protisocialistické názory.

V roku 1980 spolu s manželkou Máriou ako zamestnanci fabriky podpísali [[Charta 77|Chartu 77]]. Po udalostiach v roku 1989 ho Okresný národný výbor v Nitre rehabilitoval a Ľudovít sa stal riaditeľom Detského domova v [[Kolíňany|Kolíňanoch]]. Tu pôsobil ako riaditeľ až do roku 1998. V roku 1992 mu na [[Vysoká škola ekonomická v Prahe|Vysokej škole ekonomickej v Prahe]], na základe rehabilitácie, udelili titul Ing.

V roku 2007 mu [[Ústav pamäti národa]] priznal status – Účastník protikomunistického odboja.

* DIDI, Ľudovít:''Čierny Róm Tardek a jehobiela osudláska''. Bratislava, 20132011