Verzia z 14:22, 3. december 2013 upraviť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 399 editací preklep ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:37, 5. december 2013 upraviť vrátiť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 399 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 7: Heilóti počas vojen slúžili v spartskej armáde ako ľahkoodenci.<ref name="Heilóti"/> Sparťania im pravdaže nikdy nedôverovali. Staroveký grécky historik [[Thoukydides\|Thukydides]] vo svojom diele ''Dejiny peloponézskej vojny'' uvádza, že Sparťania v obave pred vpádom Aténčanov na Peloponéz, sľúbili tým heilótom, ktorí sa vo vojne preukážu ako najstatočnejší slobodu, zo strachu pred ich nepriateľstvom. Chceli ich však len vyskúšať, lebo podľa nich tí, čo sa budú uchádzať o slobodu, uvedomujúc si svoju odvahu, môžu zaútočiť aj na svojich pánov. Takto vybrali asi dvetisíc heilótov, ktorých slávnostne korunovali vencom a dali im slobodu. Po nejakom čase ich však Sparťania nechali uniesť a nevie sa ako zahynuli.<ref>{{Citácia knihy\|autor=[[Thukydides]]\|titul=Dejiny peloponézskej vojny IV\|isbn= 978-80-970115-4-3\|miesto=Martin\|vydavateľ=THETIS\|rok=2010\|strany=276}}</ref> So svojim postavením sa heilóti pochopiteľne nikdy nezmierili a často sa búrili, V priebehu 7. storočia pred Kr. sa vzbúrili, (Druhá Messénska vojna 630 - 613 pred Kr.).ale Ajaj počas tejto vojny spartská armáda proti nim úspešne zakročila. Po tejto vojne s nimi potom Sparťania zaobchádzali ešte krutejšie.<ref name="Heilóti-"/> Aby potlačili hromadné povstanie, sústavne ich terorizovali. Konali sa vojenské výpravy tzv. [[krypteia]]. Antický autor [[Ploutarchos (spisovateľ)\|Plutarchos]] píše, že úrady posielali občas tých mladíkov, ktorí boli najschopnejší, vystrojených len dýkou a najnutnejšími potavinami do Messénie, kde sa ukrývali na neprístupných miestach a potom v noci schádzali na cesty a každého heilóta, ktorého stretli zabili.<ref>[[Plutarchos]], ''Bioi paralléloi, Lykourgos'', 8.</ref> Novozvolení [[efor]]i po nastúpení do úradu vyhlasovali heilótom každoročne vojnu, aby zavraždenie každého z nich bolo podľa práva.<ref name="Heilóti-"/> Masovo sa znova vzbúrili v roku 464 pred Kr., keď Spartu zasiahlo ničivé zemetrasenie. Táto [[Tretia Messénska vojna]] trvala až do roku 455 pred Kr. a Sparťania sa ubránili len z vypätím všetkých síl.<ref name="Heilóti"/> Porazených Messénčanov však tentoraz nepozabíjali, ale prepustili a dovolili im opustiť rodnú zem. Usadili sa potom na severozápadnom pobreží Korinského zálivu v [[Naupaktos\|Naupakte]].<ref name="Tretia Messénska vojna">{{Citácia knihy\|autor=[[Vojtech Zamarovský]]\|titul=Grécky zázrak\|isbn= 80-06-00122-7\|miesto=Bratislava\|vydavateľ=Mladé letá\|rok=1990\|strany=315}}</ref>

Heilóti: Rozdiel medzi revíziami