Bajkalské jazero: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Geo → Súradnice, drobné |
d typo, replaced: - → – (2), 1-38 → 1 – 38, Lokality Svetového dedičstva v Európe → Európa a Severná Amerika, zahájen → začat, replaced: 20 % → 20 % (2) |
||
Riadok 9:
|kritériá = vii, viii, ix, x
|ID = 754
|región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]]
|súradnice = {{Súradnice|53,25|108,03|dim:800000_type:waterbody|format=dms|display=title}}
|rok = 1996
Riadok 17:
}}
'''Bajkalské jazero''' alebo '''Bajkal''' ({{rus|Озеро Байка́л}}
== Údaje ==
Riadok 28:
* Priezračnosť: {{m|40|m}}, v hĺbke do {{m|60|m}}
* Dĺžka brehovej línie: {{km|2100|m}}
* Objem: asi {{km3|23500}} = približne 20
* Počet vtekajúcich riek: 337
* Vytekajúce rieky: [[Angara]]
Riadok 46:
== Geológia ==
[[Súbor:Baikal-1.gif|náhľad|Geologická mapa okolia Bajkalu (USGS).]]
V oblasti Bajkalského jazera dochádza k [[extenzia (geológia)|extenzii]] zemskej kôry a vzniku [[rift]]u. Nachádza sa tu tzv. [[Bajkalská riftová zóna]]. Bajkal sa nachádza na juhu Sibírskej platformy pozdĺž Sajano-Bajkalskej [[sutúra (geológia)|sutúry]], kaledónskeho horstva. Rift sa začal vyvíjať v [[oligocén]]e.<ref>Delvaux, D., Moeys, R., Stapel, G., Petit, C., Levi, K., Miroshnichenko, A., Ruzhich, V., Sankov, V., 1997: ''Paleostress reconstructions and geodynamics of the Baikal region, Central Asia, Part 2. Cenozoic rifting.'' Tectonophysics, 282, s. 1
== Život v jazere ==
V [[zima|zime]] si na brehoch jazera môžeme všimnúť ľadové [[jaskyňa|jaskyne]] a snehové nánosy. Ku koncu zimy dosahuje hrúbka [[ľad]]u na Bajkale asi {{m|1|m}} a v [[záliv]]och až {{m|2|m}}. Pri silnom mraze trhliny lámu ľad a z neho vznikajú samostatné kryhy. Dĺžka takýchto trhlín je 10{{--}}{{km|30|m}} a šírka 2{{--}}{{m|3|m}}. Explózie nastávajú každoročne približne v tých istých oblastiach jazera. Sprevádza ich silný praskot, ktorý je podobný hrmeniu alebo výstrelu z pušky. Vďaka prasklinám v ľade ryby v jazere nezahynú od nedostatku kyslíka. Bajkalský ľad je, mimochodom, veľmi priezračný – a keďže cezeň prenikajú slnečné lúče, vo vode sa hromadne tvoria riasy nevyhnutné na tvorbu kyslíka.
Podľa údajov Limnologického inštitútu sa v jazere vyskytuje 2 630 rôznych druhov rastlín a živočíchov, pričom 2/3 z nich sú zriedkavé miestne [[endemit]]y (teda organizmy, ktoré žijú len na tomto jazere, nenájdeme ich nikde inde na svete). Patrí medzi ne napr. jediný [[tuleň bajkalský|sladkovodný tuleň]] na svete či živorodá hlbokovodná ryba „golomjanka“, telo ktorej obsahuje do 30
== Dejiny ==
Riadok 58:
Veľkú úlohu pre výskum jazera zohralo založenie Východosibírskeho oddelenia ruského geografického ústavu (1851), ktoré stálo na čele výskumu Sibíra a Pribajkalska. Známe sú práce V. Dybovského, V. Godlevského, I. Čerského a ostatných. V rokoch 1896 až 1902 zostavila Hydrografická expedícia pod vedením F. Driženka atlas a lodnú mapu.
V roku [[1916]] bola zostavená stála komisia pre výskum Bajkalu pri akadémii vied (NV Nasonov, V. Č Dorogostajskij, II Mesjacev, GJ Vereščagin). Systematický celkový prieskum bol
== Referencie ==
| |||