Marian Rejewski: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 27 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q160411)
Riadok 83:
=== Vklad francúzskej špionáže ===
 
V istej chvíli sa rovnice vytvorené Rejewskim stali príliš skomplikovanékomplikované, vzhľadom na veľmi veľký počet neznámych. V roku [[1980]] sa vyjadril, že väčšina z tých rovníc by bolo neriešiteľných bez dodatočných informácií. Také informácie sa ale objavili. Dodala ich poľskej strane bunka francúzskej špionáže [[Deuxième Bureau]], riadená majorom [[Gustave Bertrand|Gustavom Bertrandom]]. Tá ich získala od špióna [[Hans-Thilo Schmidt|Hansa-Thilo Schmidta]], ukrývajúceho sa pod kryptonymom ''Asché''. Informácie získané od Francúzov obsahovali nastavenia šifrujúceho stroja (knihu kódov) na september a október [[1932]]. Rejewski tie materiály získal pravdepodobne okolo [[9. december|9.]] alebo [[10. december|10. decembra]] [[1932]]. Dovolili mu vylúčiť z rovníc zložku zodpovedajúcu za vplyv rozvodnej dosky. Rovnice s menším počtom neznámych neboli až takým veľkým výpočtovým problémom.
 
Ďalší problém na ktorý Rejewski natrafil, bolo iné uloženie klávesnice šifrujúcich strojov užívaných vojskom, než uloženie klávesnice komerčnej verzie akú mal k dispozícii. Tá mala klávesnicu so štandardným uložením písacieho stroja (QWERTZU...), ktorá bola prepojená so vstupným valcom s týmto uložením: <tt>Q</tt><math>\rightarrow</math><tt>A</tt>, <tt>W</tt><math>\rightarrow</math><tt>B</tt>, <tt>E</tt><math>\rightarrow</math><tt>C</tt> a tak ďalej. Vo vojenskej verzii bola klávesnica prepojená abecedne (ABCDEF...): <tt>A</tt><math>\rightarrow</math><tt>A</tt>, <tt>B</tt><math>\rightarrow</math><tt>B</tt>, <tt>C</tt><math>\rightarrow</math><tt>C</tt> a tak ďalej. Iné prepojenie klávesnice so vstupným valcom v komerčnom a vojenskom stroji skrižovalo snahy britských kryptológov. Tí nepredpokladali „priame“ prepojenie za pravdepodobné. Na druhej strane Rejewski, vedený intuíciou a znalosťou poriadkumilovnosti Nemcov, vyskúšal aj tento spôsob prepojenia. Vo svojich spomienkach neskôr napísal: