Nanebovzatie Panny Márie (Tizian): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lure (diskusia | príspevky)
Úprava článku
Lure (diskusia | príspevky)
Úprava článku
Riadok 32:
V roku 1516 prior kláštora [[Františkáni|františkánov]] German da Casale objednal u Tiziana oltárny obraz pre rádový kostol [[Bazilika Santa Maria Gloriosa dei Frari|Santa Maria Gloriosa dei Frari]]. Stalo sa tak v roku smrti [[Giovanni Bellini|Giovanniho Belliniho]], dovtedy oficiálneho maliara [[Benátska republika|Benátskej republiky]]. O dva roky, 20. marca 1518, bolo dielo dokončené.
 
Keď bolo dielo hotové, reakcie naň sa rôznili. Jedni nešetrili chválou, iní ho nekompromisne odmietali. Ani rádovíRádoví bratia s dielom neboli spokojnínadšení. Už počas práce na obraze umelca neustále vyrušovali a nad dokončovaným dielom vyjadrovali nespokojnosť. Podľa ich mienky obrazu chýbalo duchovné podanie, bol iba nakopením postáv. Keď sa o tom dozvedel cisársky vyslanec v Benátkach a ponúkol za obraz značnú sumu, mnísi náhle obrátili a odkázali mu, že si konečne uvedomili, že umenie nie je ich povolaním a že nemôžu porozumieť obrazom. Odmietanie sa zmenilo na nadšenie. Podobné stvárnenie tohto námetu v Benátkach ešte nevideli.
 
Obraz v roku 1817 z hlavného oltára odstránili a premiestnili ho do obrazárne [[Galleria dell'Accademia]]. Na svoje miesto sa vrátil až o sto rokov - v roku 1919.
Riadok 40:
V súlade s ustálenou kompozičnou osnovou námetu aj Tizin obraz člení na dve sféry: nebeskú, reprezentovanú postavou [[Panna Mária|Panny Márie]], zborom anjelov a Bohom Otcom, a pozemskú, ktorú tvorí zástup ľudí a apoštolov. Apoštoli, ktorých umelec neoznačil žiadnymi zaužívanými atribútmi, sa správajú ako prostí ľudia.
 
Kým pozemská sféra pôsobí na diváka chaotickým dojmom a výrazy tvári postáv sú ohromené dejomdianím nad ich hlavami, z Márie vyžaruje ľahkosť a pokora. Doprevádzaná zástupom anjelov a obklopená tajomnou ohnivou žiarou vznáša sa na obláčiku a jej pohľad vyjadrujúci nadšenie a pripravenosť stretnúť sa s Otcom svojho Syna sa upiera nahor, kde ju pokojne a so vznešeným majestátom očakáva Boh Otec. Ten má po ľavej ruke [[Michal (anjel)|archanjela Michala]], ktorý je pripravený Máriu korunovať. Zjednocujúcim prvkom celého diela je intenzívna červená farba odevov apoštolov, Márie a Boha Otca.
 
U diváka, sledujúceho obraz z určitej vzdialenosti, vyvoláva dianie na ňom ilúziu pohybu smerom dohora.
 
Na ''Nanebovzatie Panny Márie'' treba pozerať ako na medzník v Tizianovej umeleckej kariére. Je nesporné, že pri tvorbe diela sa nechal inšpirovať staršími velikánmi talianskej renesancie - postavy odrážajú vplyv [[Michelangelo Buonarroti|MichelnagelaMichelangela]], kompozícia obrazu je odkazom na tvorbu [[Raffael|Raffaela]]. Tizianovou túžbou pri práci na tomto obraze bola predovšetkým snaha prelomiť určité konvencie v tradícii benátskej maľby a dospieť k symbióze teatrálnosti a dynamického podania diela, teda čŕt, ktoré sa odvtedy stali najvýraznejšími charakteristickými prvkami jeho tvorby. Tizian svojím obrazom v Bazilike Santa Maria Gloriosa dei Frari v Benátkach vytvoril výtvarný kánon Nanebovzatia Panny Márie, napodobňovaný a používaný umelcami v priebehu nasledujúcich dvoch storočí.
 
Záujem návštevníkov [[Benátky (mesto)|benátskej]] Baziliky [[Bazilika Santa Maria Gloriosa dei Frari|Santa Maria Gloriosa dei Frari]] zhliadnuť toto dielo nad hlavným oltárom v bazilikálnej apside sa delí s ďalším Tizianovým obrazom - ''[[Madona Pesarovcov|Madonou rodiny Pesarovcov]]'' (''Pala Pesaro'') - v ľavej chrámovej lodi.