Verzia z 23:52, 28. marec 2013 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 774 editací d iné projekty ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:55, 11. december 2013 upraviť vrátiť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d formulácia Ďalšia úprava →
Riadok 38: Václavova zahraničná politika sa zamerala dvojakým smerom, do ríše a na susedné, stále ešte politicky rozdrobené [[Poľsko]]. Z ríšskych území bolo k českému štátu pripojené [[Cheb]]sko, ďalej kráľ získal [[Pirna\|Pirnu]]<ref name="Zahr193">''Zahraniční politika krále Václava II.'', s. 193</ref> , [[Freiberg]] s jeho striebornými baňami a lénnu zvrchovanosť nad Pliseňskom, neúspešný bol v pokuse ovládnuť [[Meißen]]. Od roku 1289 začal Václav II. rozširovať svoju lénnu zvrchovanosť nad jednotlivými [[Sliezsko\|sliezskymi kniežatstvami]], 1291 ovládol [[Krakov]]sko a nakoniec aj [[Veľkopoľsko]]. Jeho súper, [[Piastovci\|Piastovec]] [[Vladislav I. Lokietok\|Vladislav Lokietok]], ktorý sa rovnako pokúšal zjednotiť poľské kniežatstvá pod svojou vládou, bol nútený utiecť do [[Sieradz]]u, kde bol po dobytí mesta 28. septembra zajatý.<ref name="VD429">''Velké dějiny'', s. 429</ref> Po ďalších ~~jednaniach~~rokovaniach sa Lokietok zriekol svojich nárokov na Krakovsko a Sandomersko a zložil Václavovi sľub vernosti.<ref name="Zahr134">''Zahraniční politika krále Václava II.'', s. 134</ref><ref name="Vác143">''Václav II.'', s. 143</ref> Napriek zmluve rozdeľujúcej získané územia medzi obe kniežata, došlo už v roku [[1297]] k ďalším bojom. Lokietok, ktorý sa predtým neúspešne pokúšal podkopať českú vládu v južnom Poľsku sa obrátil na Václava II. a výmenou za svoje nároky na Malopoľsko získal ako náhradu päť tisíc [[hrivna\|hrivien]] striebra.<ref name="Vác169">''Václav II.'', s. 169</ref><ref name="Zahr143">''Zahraniční politika krále Václava II.'', s. 143</ref> Riadok 73: Vo chvíli, kedy ku Kutnej Hore pritiahol český kráľ, Albrecht presunul svoje vojsko ďalej od mesta a vyčkával na začiatok vytúženej rozhodujúcej bitky. Ale ani teraz sa nedočkal. Nevidiac iné východisko sa rímsky kráľ rozhodol so svojim vojskom ustúpiť. Toho jeho nepriateľ využil a na rozptýlenú armádu ríšskych kniežat poslal svoje oddiely.<ref name="STP357">''Století posledních Přemyslovců'', s. 357</ref> Sporiadaný ústup sa nakoniec změnil na útek cez [[Českomoravská vrchovina\|vysočinu]] zasypanú snehom. Domov sa vrátili len zvyšky pôvodného Albrechtovho vojska.<ref name="Vác210">''Václav II.'', s. 210</ref><ref name="Přem273">''Přemyslovci. Jak žili, vládli, umírali'', s. 273</ref> Krátko nato bolo zahájené ~~jednanie~~rokovanie o mieri, počas ktorého Václav II., chorý a vyčerpaný horúčkovitou činnosťou, predčasne zomrel. == Starostlivosť o zveľadenie českého štátu ==

Václav II. (český kráľ): Rozdiel medzi revíziami