Prevrat 18. brumaira: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
preklepy
Riadok 4:
==Príčiny a priebeh==
Štátny prevrat bol dohodnutý v sídle [[Joséphine de Beauharnais]] nachádzajúcom sa na parížskej ulici Chantereine, dnes medzi súčasnými ulicami [[rue de la Victoire]] a [[rue de Châteaudun]].
Členmi akčného výboru boli: [[Napoleon Bonaparte]], [[Sieyès]], [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord|Talleyrand]]. Plán prevratu predvídal nasledovné operácie: Bonaparte mal byť veliteľom armády a udržiavať poriadok v Paríži a v zhromaždení. Mali byť premiestnení poslanci Rady 500 a Rady starších do [[Saint-Cloud]] pod zámienkou [[Jakobíni|jakobínskej]] hrozby. Od roku [[1789]] sa poslanci nachádzali stále v ohrození Parížanmi. Premiestnenie malo zabezpečiť, aby nemohli zasiahnuť. Finančné krytie malo zaistiť vytvorenie fondu z peňazí dodávateľov zbraní pre armádu. Títo sa tak chceli ubrániť [[Opatrenie (ministerstvo)|opatreniu]], že ich pohľadávky nemajú byť uhrádzané vopred zo štátnej pokladne.
 
=== 18. brumaira ===
Riadok 12:
 
=== 19. brumaira ===
Dôležité udalosti sa odohrali 19. brumaira roku VIII. ([[10. novembra]] [[1799]]) v Saint-Cloud. Revizionisti na čele s Lucienom Bonapartom, ktorý bol predsedom Rady 500, žiadali kolektívnu demisiu poslancov Rady 500, ale spiknutie sa omeškalo, pretože tento nápad nenašiel súhlas. Hlavne dvaja [[jakobíni]] odmietli podať demisiu. Bonaparte osobne presviedčal poslancov, no tí ho dali vykázať zo zasadacej sály. Rozhodol sa zasiahnuť. Presvedčil aj s Muratom[[Murat]]om vojakov v blízkosti sály, aby vstúpili do nej a donútili poslancov fyzicky k hlasovaniu. Išlo o zvolenie dvoch prípravných komisií novely ústavy, ktorá mala upraviť tri základné témy:
* Nútenú štátnu pôžičku – pôžička vo výške 100 miliónov frankov, ktorú mali platiť zámožní občania do štátnej pokladne vo forme daní. Mala formu milionárskej dane. Suma bola určená na úhradu vojenských výdavkov pre zvýšený povinný nábor brancov 5-tich ročníkov<ref>{{Harvbz|Soboul|1964|St=389}}</ref>
* zákon o rukojemníkoch – podľa zákona 24. messidoru ([[12. júl]] [[1799]]) v departmente, kde sa zistia ''občianske nepokoje'', mohli byť braní príbuzní emigrantov z prostredia šľachty štátnymi orgánmi ako rukojemníci v pomere štyria príbuzní ku jednému zabitému úradníkovi<ref>{{Harvbz|Soboul|1964|St=390}}</ref>.