Pohybová sústava: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
čsdgtttuzhžružý |
d Verzia používateľa Matúš Stefkovič (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
||
Riadok 1:
'''Pohybová sústava''' je skupina [[orgán]]ov, ktoré umožňujú [[živočích]]om aktívny pohyb celého tela a vnútorných orgánov (pasívny pohyb umožňuje [[oporná sústava]]).
Orgány pohybovej sústavy - [[sval]]y sú tvorené [[svalové tkanivo|svalovým tkanivom]]. Základnou svalovou jednotkou je [[svalové vlákno]], ktoré je po [[neurón]]e najdlhšou bunkou ľudského tela (až 10-15 cm). Bunky obsahujú aktínové (svetlé) a myozínové (tmavé) myofibrily. Povrch svalu pokrýva väzivová blana ([[fascia]]). Pohyb (kontrakcia) svalov je riadená pomocou [[nerv]]ov.
== Zloženie ==
U stavovcov sa rozlišujú tri typy svalov: priečne pruhovaný (kostrový), hladký a srdcový. Do rámca pohybovej sústavy patrí len [[Priečne pruhovaná svalovina|priečne pruhovaný sval]].
== Funkcie ==
"Motor" pohybu a súčasť komplexného pohybovo-oporného (''muskulo-skeletálneho'') systému; zabezpečuje rovnováhu; zdroj [[teplo|tepla]] a regulátor [[teplota|teploty]] organizmu. Dôležitou funkciou je aj vyhľadávanie potravy, partnera na rozmnožovanie, či únik pred nepriateľom.
== Kostra ==
Kostru tvorí '''spojivové tkanivo'''. Kosť tvoria anorganické látky (vápnik, fosfor) a organické látky, ktoré jej dodávajú pružnosť. Kosť vznikla premenou chrupkovitého tkaniva na kostné - '''kostnatenie''' (osifikácia). Kosť do šírky rastie chrupkou okostnicou a do dĺžky rastovou platničkou.
== Tvary kostí ==
Klasifikujú sa podľa stavby kosti.
* '''Dlhé''' - Dlhé kosti sú kosti, ktoré majú diafýzu a na koncoch epifýzy. Napríklad: stehenná kosť (lat. femur), ramenná kosť (lat. humerus) ale aj záprstné kosti (lat. ossa metacarpalia).
* '''Krátke''' - Krátke kosti nemajú diafýzu ani epifýzy. Napríklad: kosti zápästia (lat. ossa carpalia).
* '''Ploché''' - Napríklad: hrudná kosť (sternum), rebrá (costae).
== Iné projekty ==
| |||