Móhandás Karamčand Gándhí: Rozdiel medzi revíziami

Vrátil sa v roku [[1896]] a začal upozorňovať na pomery Indov v Južnej Afrike. Jeho články boli široko publikované. Vzápätí dostal káblovú správu z [[Natal]]u (Afrika) vyzývajúcu ho k urýchlenému návratu. Do Afriky sa vydal s celou rodinou. Ghándhího referencie o zaobchádzaní s Indmi v Afrike mali veľký ohlas a Ghándhí sa tak stal nepriateľom vlády aj Indov v Afrike, ktorí očakávali ešte horšie zaobchádzanie. Dva parníky z Indie boli považované úradmi za inváziu do Natalu. Bolo im zakázané pristať so zámienkou, že v Indii v tej dobe vypukol [[mor]]. Po uplynutí [[karanténa|karantény]], kedy bolo zrejmé, že nik na palube nie je nakazený, začali úrady jednaťkonať zúfalo a vyhrážali sa Indom zvrhnutím do mora, pokiaľ vystúpia na pobrežie. Tí sa však nedali zastrašiť a pod ochranou priateľa sa večer vylodil aj Ghándhí. Krátko nato však bol spoznaný a prenasledovaný rozzúreným davom, ktorý ho dostihol a zbil temer do bezvedomia. Útočisko našiel u priateľa Rustomdži Šethu, ale dom bol zakrátko obkľúčený Európanmi a spodinou. Vyhrážali sa, že ho podpália, pokiaľ Šetha Ghándhího nevydá. Tomu sa za pomoci polície podarilo dostať do bezpečia policajnej stanice.

V roku [[1916]] požiadal Ghándhího o pomoc Radžkumar Šukla z [[Čamparan]]u. Pestovatelia v tejto oblasti veľmi strádali pod systémom [[thinkhaitia]] (pestovatelia museli na svojich plantážach vysadiť z desiatich stromov 3 stromy [[indigo|indiga]]). Hoci bol Čamparan odrezaný od sveta a Ghándhího tam príliš v tej dobe nepoznali, rýchlo si získal všeobecnú obľubu. A ako on sám tvrdí: „Stanul som tvárou v tvár Bohu, pravde a ahimshe (čistá láska, pravda).“ S priateľmi opäť vytvoril komunitu. Zvolal kontingent učiteľov a priateľov, aby dal sedliakom potrebné vzdelanie. Tiež začal so zdravotníckou a hygienickou výchovou. Aj vláda musela nakoniec uznať zákonnosť jeho jednaniakonania. Systém thinkhaitia bol nakoniec skutočne zrušený, aj vďaka Ghándhího neústupnosti.

<br>Ďalej netoleroval daň zo soli a nechal tlačiť zakázanú literatúru. Ghándhí bol zatknutý, ale väznený iba krátko z obáv z reakcie na tento čin. Vzbura napriek tomu prešla do násilia a rozvášnený dav bol rozprášený jazdeckou políciou. A predsa Ghándhí stále tvrdil: „Ľud nie je povahou násilnícky, ale mierumilovný.“ Nakoniec pochopil, že štrajk sa mu vymkol z rúk. Vo svojom životopise nespomenul vážne dôsledky svojho jednaniakonania: 12. apríla bolo na sneme zmasakrovaných približne tisíc a zranených okolo tisíc sto Indov generálom Dyerom. Vláda v chaose, ktorý nastal, vyhlásila stanné právo.

Gándhí vstúpil roku [[1935]] do Kongresu a stal sa neoficiálnym vodcom Indie. Zastupoval ju a v jednanírokovaní s Britmi postupne zlepšoval jej postavenie. Vypukla [[druhá svetová vojna]]. Tentoraz Ghándhí odmietol slepo pomôcť Anglicku. [[7. december|7. decembra]] [[1941]] dorazil vojnový konflikt aj na východ. Briti sa snažili presvedčiť indický Kongres o prísľube pomoci, ale stále nechceli Indii udeliť nezávislosť. Vedenie Kongresu vrátane Ghándhího bolo Britskou vládou uväznené. Ľudové povstanie potlačili Briti silou, za obeť padlo na 25 tisíc Indov. Nastal [[hladomor]], ktorý mal za následok takmer 3 a pol milióna obetí. Hladomoru podľahla aj Ghándhího manželka.