Mesiac (družica): Rozdiel medzi revíziami

Oprava gramatických chýb.
d (typo)
(Oprava gramatických chýb.)
{{lowercase}}
[[Súbor:Dione and Saturn.jpg|thumb|mesiac [[Dione (mesiac)|Dione]] nad [[Planetárny prstenec|prstencami]] svojej materskej planéty [[Saturn]]]]
Slovo '''mesiac''' s malým počiatočným písmenom alebo zastarano '''trabant''' je [[prirodzená družica]] (prirodzený satelit) [[planéta|planéty]] (príp. aj [[planétka|planétky]]). Najznámejšie mesiace sú družice planét [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Objav mesiacov mimo slnečnej sústavy nie je pri súčasnej úrovni technológií možný. Slnečná sústava obsahuje minimálne 200 mesiacov, tento počet však nie je konečný, pretože sa neustále objavujú nové mesiace. Prvé objavené mesiace, ktoré obiehali inú planétu ako Zem, boli [[Galileove mesiace]] obiehajúce Jupiter. Za ich objaviteľa sa považuje [[Galileo Galilei]], ktorý ich ďalekohľade spozoroval v roku 1610.
 
[[Zem]] má jeden mesiac, nazýva sa [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]]. [[Mars (planéta)|Mars]] má dva mesiace, veľké ([[joviálna planéta|joviálne]]) planéty majú až niekoľko desiatok mesiacov. Mesiace neobiehajú len okolo planét – aj [[trpasličia planéta|trpasličie planéty]] a [[asteroid]]y môžu mať vlastné mesiace. Prvý objavený mesiac, ktorý neobiehal okolo planéty bol mesiačik [[Dactyl]] obiehajúci planétku [[243 Ida]].
 
== Všeobecná charakteristika ==
Mesiace sú telesá rôzneho tvaru a veľkosti, spravidla menšie ako planéty. Existujú však aj výnimky: najväčší mesiac slnečnej sústavy [[Jupiter]]ov [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] alebo [[Saturn]]ov mesiac [[Titan (mesiac)|Titan]] sú väčšie ako planéta [[Merkúr]]. Najväčšie mesiace sformovala gravitácia do tvaru blízkemublízkeho [[guľa|guligule]]. Menšie môžu mať nepravidelný tvar a podobajúpodobať sa [[asteroid]]om. Je možné, že mnohé malé mesiace boli skutočne asteroidmi, ktoré pri pohybe slnečnou sústavou zachytila [[gravitácia]] nejakej planéty. Mnohé mesiace (vrátane Mesiaca) majú [[viazaná rotácia|viazanú rotáciu]], to znamená, že k svojej planéte sú otočené stále tou istou stranou. Blízko obiehajúce veľké mesiace môžu na svojej planéte spôsobiť [[zatmenie Slnka]].
 
=== Obežná dráha ===
{{Hlavný článok|Obežná dráha}}
Väčšina mesiacov obieha po veľkých, [[eliptická dráha|eliptických dráhach]] s veľkým sklonom k [[rovník]]u materskej planéty. Tento jav je charakteristický najmä pre menšie mesiace nepravidelného tvaru. Väčšina z nich má tiež [[Retrográdna dráha|retrográdny smer obehu]] (napríklad mesiac [[Phoebe (mesiac)|Phoebe]]). Ostatné, spravidla veľké mesiace, akým je napríklad aj náš Mesiac, obiehajú [[prográdna dráha|prográdnym smerom]] po približne kruhových blízkych dráhach s malým sklonom k rovienrovine rovníka. Retrográdny smer obehu malých mesiacov naznačuje, že tieto mesiace nevznikli v blízkosti planéty, okolo ktorej obiehajú, ale táto planéta ich neskôr gravitačne pripútala k sebe. Štandardné teórie však zatiaľ presvedčivo nevysvetlili pôvod a správanie sa týchto mesiacov.
[[Súbor:Cassini peers over Titans harzy atmosphare to Saturns south pole.jpg|thumb|left|Horné vrstvy atmosféry [[Titan (mesiac)|Titanu]], mesiaca s najhustejšou [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosférou]] spomedzi mesiacov. V pozadí je viditeľná malá časť osvetlenej strany Saturna]]
Mesiace nemôžu obiehať planétu v ľubovoľnej vzdialenosti, ale len vo vnútri takzvanej [[Hillova sféra|Hillovej sféry]]. Je to oblasť okolo planéty, v ktorej je pohyb častíc viac ovládaný gravitáciou planéty, ako gravitáciou Slnka. Polomer Hillovej sféry závisí od hmotnosti planéty a tiež od jej vzdialenosti od Slnka.
 
=== Teplota ===
Vzhľadom na to, že mesiace majú len planéty vzdialenejšie od [[Slnko|Slnka]], ako je [[Venuša]], ich povrchové [[teplota|teploty]] bývajú spravidla veľmi nízke. Výnimku tvorí len vulkanický mesiac [[Io]]. Na jeho povrchu v blízkosti [[Sopka|vulkánov]] dosahujú teploty 1 230 °C, čo sú najvyššie namerané teploty na povrchu pevného telesa v slnečnej sústave. Na iných častiach mesiaca, ďaleko od vulkánov však povrchové teploty klesajú až na −153 °C. Najvyššiu priemernú povrchovú teplotu, −20 °C, má Mesiac a vďačí za to svojej blízkosti k Slnku. Je to však len priemerná teplota – cez deň stúpajú teploty na jeho povrchu až na 110 °C, v noci klesajú na hodnoty −230 °C. Rozdiely medzi [[deň|dennými]] a [[noc|nočnými]] teplotami mesiacov sú veľké, pretože majú zvyčajne riedku atmosféru, alebo sú bez atmosféry (napríklad Mesiac) a neobsahujú na svojich povrchoch ani kvapalnú vodu, ktorej veľká [[tepelná kapacita]] dokáže teplotné rozdiely vyrovnávať.
[[Súbor:Vulcanic Explosion on Io.jpg|náhľad|Sopečný výbuch na [[Jupiter]]ovom mesiaci [[Io]]]]
 
 
== Názvy mesiacov ==
Pomenovania mesiacov majú väčšinou vzťah k planéte, ktorú obiehajú. Napríklad mesiace Jupitera, okrem [[Ganymede (mesiac)|Ganymeda]] a [[Amalthea (mesiac)|Amalthey]], sa nazývajú podľa mileniek boha [[Zeus|Dia]] (v rímskej mytológii Jupitera). Mesiace Saturna majú zase mená rôznych [[titan (mytológia)|titanov]] a titaniek, keďže aj boh [[Kronos (mytológia)|Kronos]] (v rímskej mytológii Saturn) bol jedným z titanov. Mesiace Neptúna sa zase volajú podľa rôznych morských božstiev, pretože Neptún bol boh [[more|mora]]. Mesiace Marsa sa nazývajú podľa dvoch synov boha [[Ares (boh)|Areta]] (Marsa): [[Fobos (mytológia)|FobosaFoba]] a [[Deimos (mytológia)|DeimosaDeima]]. Najväčší mesiac [[Pluto|Pluta]], [[Cháron (mesiac)|Cháron]] dostal meno po prievozníkovi cez rieku [[Styx (mytologická rieka)|Styx]], ktorá bola vstupom do podsvetia, ktorému vládol boh [[Hádes]] (Pluto). Jeho ďalšie mesiace, [[Nix]] a [[Hydra (mesiac)|Hydra]] sa nazývajú podľa neobľúbených temných božstiev, medzi ktoré patril aj sám Hádes. Výnimku v názvosloví tvoria len mesiace planéty [[Urán (planéta)|Urán]], ktoré sa nenazývajú podľa postáv rímskej mytológie, ale podľa postáv z hier [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]].
 
== Vznik mesiacov ==
=== Vznik Mesiaca ===
{{hlavný článok|teória veľkého impaktu}}
Pôvod mesiaca Zeme, dlho nebol známy. Mesiac dosahuje asi 1/81 hmotnosti Zeme, teda tvorí oveľa väčší zlomok hmotnosti svojej planéty, ako mesiace iných planét. Podľa teórie publikovanej v roku [[1984]] je Mesiac dôsledkom obrovskej zrážky Zeme s telesom s rozmermi Marsu v raných štádiách jej vývoja. Zrážka vymrštila na obežnú dráhu Zeme obrovské množstvo roztavených hornín pochádzajúcich z oboch telies. Horniny utvorili [[prstenec planéty|prstenec]] z horúceho materiálu, z ktorého sa sformoval Mesiac v pôvodnej vzdialenosti asi 20 tisíc kilometrov od Zeme. Odvtedy sa od Zeme pomaly vzďaľoval a jeho vzďaľovanie pokračuje aj v súčasnosti.
 
== Gravitačné vplyvy ==
Anonymný používateľ