Minimal art: Rozdiel medzi revíziami

Počiatky hudobného minimalizmu siahajú do 60. rokov v USA. Ako prvý použil pojem minimalizmus v kontexte s hudbou Michael Nyman. Medzi charakteristické prvky minimalizmu v umeleckej (vážnej) hudbe patrí opakovanie krátkych hudobných motívov a fráz, s postupnými jemnými harmonickými a zvukovými transformáciami, prevažne konzonatné harmónie, využitie dlhých tónov a statický rytmus. Medzi najvýznamenejších predstaviteľov patria skladatelia [[Terry Riley]], [[Steve Reich]], [[Philip Glass]], [[Michael Nyman]], [[John Adams]] a [[La Monte Young]]. Vzniklo tiež neikoľko odnoží minimalizmu, napríklad ''sakrálny minimalizmus'', ktorého hlavnými predstaviteľmi sú [[Henryk Górecki]], [[Arvo Pärt]] a [[John Tavener]]. Minimalizmus sa súbežne rozvíjal aj v undergroundovej scéne. Hudobníci, ktorí sa začleňujú do minimalu pracujú so všetkým v malom, obmedzenom počte. Využívajú len zopár nástrojov, malý počet nôt, nepoužívajú texty, ktoré by niečo hovorili, len niekoľko slov, slovo alebo iba útržky z neho. Pracujú s kratučkými zvukovými úsekmi ktoré spájajú v jeden celok. Zvažujúc tieto informácie, je možné nájsť mnoho analógií medzi elektronikou a minimalom.

 

 

V súčasnosti sa tento štýl dostáva veľmi do popredia a je obľúbený stále a stále väčšiemu publiku. Zvyknú ho spoločne s niekoľkými ďalšími štýlmi označovať aj ako inteligentná elektronika. Aby sme to objasnili, na minimal treba aj poslucháča, ktorého neznervózňuje a neodrádza experimentálna elektronika. Jeho charakter je totiž dosť ťažký