Verzia z 02:07, 28. december 2013 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 02:56, 28. december 2013 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 14: }}</ref>. Titul sa dnes najčastejšie prekladá slovom [[knieža]]. Výraz je prvýkrát doložený v arabskom texte Ibna Churdádbiha, ktorý (asi) v roku 846 v odseku, ktorý sa zaoberá názvami najvyšších vládcov v jednotlivých štátoch sveta (spomína sa napr. Byzancia - básíl, Perzia - kisrá atď.), výslovne píše, že "kráľ Slovanov sa volá knáz" (výraz "kráľ Slovanov" znie v origináli: "malik as-Sakálib(a)"). Zo staroslovienskych textov sa výraz vyskytuje najmä v Živote Konštantína, Živote Metoda a, Napomenutí vladárom a Traktáte mnícha Chrabra o slovanských písmenách. Zaujímavá je v tejto súvislosti najmä zmienka v Živ. Konštantína v kap. 14, kde sa výraz spomína jednak vo význame najvyšší vládca (Rastislav ako moravský "knjaz") a jednak súčasne vo význame urodzený veľmož (Rastislav sa poradil so svojimi "knjazmi"). Tomuto významu je blízke dnešné hornolužické slovo knez, ktoré znamená pán, a staré slovenské slovo kňahyňa, ktoré znamenalo urodzená, šľachtičná. <ref>Steinhübel, J.: Nitrianske kniežatstvo, 2004, str. 314 a nasl.</ref><ref>Cambel, S. (ed.): Dejiny Slovenska I (do roku 1526), 1986, str. 139</ref><ref>Paulíny, J.: Arabské správy o Slovanoch, 1999, str. 90</ref> V oblasti historického Česka sa výraz prvýkrát vyskytuje v Prologu o sv. Ludmile, ako aj v Prvej a Druhej slovanskej legende o sv. Václavovi. V Prvej slov. legende o sv. Václavovi sa opäť stretávame s použitím výrazu jednak na označenie vládcu (Vratislav) a jednak súčasne na označenie jemu podriadených vládcov ("knjasi, ktorí boli vtedy v jeho oblasti"). Výraz sa pochopiteľne vyskytuje aj v neskorších českých textoch. <ref>Steinhübel 2004, str. 315</ref><ref>[http://texty.citanka.cz/prlegendy/ltoc.html]</ref> Pre územie Poľska sa spomína Život Metodov "knjazь"a na Visle. Obodritské knieža v 12. storočí uvádza v latinskom texte, že pri dolnej Labe slovanský vládca sa nevolá "rex" (teda kráľ), ale "knese". Ďalším raným dokladom je knieža Správanov, ktoré si v 12. storočí dalo v meste Köpenick raziť mince, ktoré obsahujú v kolopise slovo k[n]es.<ref>Steinhübel 2004, str. 315</ref> V bulharskej oblasti je výraz prvýkrát doložený okolo 10. storočia v textoch Traktát mnícha Chrabra o slovanských písmenách a Poznámka Konštantína Preslavského k prekladu diela Athansija Alexandrijského, pričom sa spomína, že bulharskí panovníci Boris a Simeon mali titul kъnezь. Neskôr výraz nachádzame v podobe kъnjazь na náhrobnej doske syna posledného cára Západobulharskej ríše z 11. storočia, ktorá sa nachádza v Michalovciach. <ref>Steinhübel 2004, str. 316</ref> V oblasti bývalej veľkej Juhoslávie je nastarší doklad (v podobe knez) až zo začiatku 12. storočia na hlaholskej tabuli známej ako Baščanska ploča. Od konca 12. storočia sa potom slovo v podobe knez vyskytuje už v početných latinských a cyrilských textoch. V latinských textoch od 12. storočia sa slovo buď uvádza v slovanskej podobe, alebo sa výlučne prekladá slovom "comes". Posledný nezávislý vládca Dukljy (Zety) Michal mal v 12. storočí titul veliki knez (lat. comes magnus). Titul knez či veliky knez mali v oblasti Srbska a Bosny aj príbuzní vládcu, ktorí ho zastupovali na určitom území. Zo srbského dvora je známy aj titul comes camerarius a z Bosny comes curialis (dvorski knez). Od 12. storočia titul knez (lat. comes) mali aj najvyšší predstavitelia dalmátskych miest (t.j. zástupcovia jednak kráľa, ktorému podliehali, a jednak obce). V Srbsku, Bosne a Chorvátsku 13. a 14. storočia mali titul knez mnohí teritoriálni vládcovia. <ref>Blagojevič, M.: Knez in: Lexikon des Mittelalters, CD-ROM-Ausgabe, Verlag J. B. Metzler, 2000</ref>

Kňaz (Slovania): Rozdiel medzi revíziami