Verzia z 02:56, 28. december 2013 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 04:17, 28. december 2013 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Kňaz''' (v praslovančine aj staroslovienčine ''kъnędzь'') bol ~~jeden~~slovanský ~~z najstarších slovanských vládnucich titulov a bol~~titul, používaný všetkými Slovanmi, ktorý označoval ~~nezávislého~~nezávislých ~~[[vladár]]a~~vladárov<ref>KNÍŽE. In: {{Citácia knihy \| priezvisko = Lutovský \| meno = Michal Riadok 12: \| strany = 128 \| jazyk = po česky }}</ref>, vládcov priamo podliehajúcich takémuto vladárovi, urodzených veľmožov, rôznych teritoriálnych vládcov, vedúcich predstaviteľov mesta, pánov družiny a podobne (podrobnosti pozri nižšie). V latinských textoch sa titul prekladal ako princeps alebo (najmä neskôr) ako comes. Titul sa dnes do slovenčiny obyčajne prekladá slovom [[knieža]]. ~~}}</ref>. Titul sa dnes najčastejšie prekladá slovom [[knieža]].~~ Výraz je prvýkrát doložený v arabskom texte Ibna Churdádbiha, ktorý (asi) v roku 846 v odseku, ktorý sa zaoberá názvami najvyšších vládcov v jednotlivých štátoch sveta (spomína sa napr. Byzancia - básíl, Perzia - kisrá atď.), výslovne píše, že "kráľ Slovanov sa volá knáz" (výraz "kráľ Slovanov" znie v origináli: "malik as-Sakálib(a)"). Zo staroslovienskych textov sa výraz vyskytuje najmä v Živote Konštantína, Živote Metoda, Napomenutí vladárom a Traktáte mnícha Chrabra o slovanských písmenách. Zaujímavá je v tejto súvislosti najmä zmienka v Živ. Konštantína v kap. 14, kde sa výraz spomína jednak vo význame najvyšší vládca (Rastislav ako moravský "knjaz") a jednak súčasne vo význame urodzený veľmož (Rastislav sa poradil so svojimi "knjazmi"). Tomuto významu je blízke dnešné hornolužické slovo knez, ktoré znamená pán, a staré slovenské slovo kňahyňa, ktoré znamenalo urodzená, šľachtičná. <ref>Steinhübel, J.: Nitrianske kniežatstvo, 2004, str. 314 a nasl.</ref><ref>Cambel, S. (ed.): Dejiny Slovenska I (do roku 1526), 1986, str. 139</ref><ref>Paulíny, J.: Arabské správy o Slovanoch, 1999, str. 90</ref> Riadok 18: V oblasti historického Česka sa výraz prvýkrát vyskytuje v Prologu o sv. Ludmile, ako aj v Prvej a Druhej slovanskej legende o sv. Václavovi. V Prvej slov. legende o sv. Václavovi sa opäť stretávame s použitím výrazu jednak na označenie vládcu (Vratislav) a jednak súčasne na označenie jemu podriadených vládcov ("knjasi, ktorí boli vtedy v jeho oblasti"). Výraz sa pochopiteľne vyskytuje aj v neskorších českých textoch. <ref>Steinhübel 2004, str. 315</ref><ref>[http://texty.citanka.cz/prlegendy/ltoc.html]</ref> Pre územie Poľska spomína Život Metodov "~~knjazь~~kňazь"a na Visle. Obodritské knieža v 12. storočí uvádza v latinskom texte, že pri dolnej Labe slovanský vládca sa nevolá "rex" (teda kráľ), ale "knese". Ďalším raným dokladom je knieža ~~Správanov~~Sprévanov, ktoré si v 12. storočí dalo v meste Köpenick raziť mince, ktoré obsahujú v kolopise slovo k[n]es.<ref>Steinhübel 2004, str. 315</ref> V bulharskej oblasti je výraz prvýkrát doložený okolo 10. storočia v textoch Traktát mnícha Chrabra o slovanských písmenách a Poznámka Konštantína Preslavského k prekladu diela Athansija Alexandrijského, pričom sa spomína, že bulharskí panovníci Boris a Simeon mali titul ~~kъnezь~~kьnezъ. Neskôr výraz nachádzame v podobe ~~kъnjazь~~kьňazъ na náhrobnej doske syna posledného cára Západobulharskej ríše z 11. storočia, ktorá sa nachádza v Michalovciach. <ref>Steinhübel 2004, str. 316</ref> V oblasti bývalej veľkej Juhoslávie je nastarší doklad (v podobe knez) až zo začiatku 12. storočia na hlaholskej tabuli známej ako Baščanska ploča. Od konca 12. storočia sa potom slovo v podobe knez vyskytuje už v početných latinských a cyrilských textoch. V latinských textoch od 12. storočia sa slovo buď uvádza v slovanskej podobe, alebo sa výlučne prekladá slovom "comes". Posledný nezávislý vládca Dukljy (Zety) Michal mal v 12. storočí titul veliki knez (lat. comes magnus). Titul knez či veliky knez mali v oblasti Srbska a Bosny aj príbuzní vládcu, ktorí ho zastupovali na určitom území. Zo srbského dvora je známy aj titul comes camerarius a z Bosny comes curialis (dvorski knez). Od 12. storočia titul knez (lat. comes) mali aj najvyšší predstavitelia dalmátskych miest (t.j. zástupcovia jednak kráľa, ktorému podliehali, a jednak obce). V Srbsku, Bosne a Chorvátsku 13. a 14. storočia mali titul knez mnohí teritoriálni vládcovia. <ref>Blagojevič, M.: Knez in: Lexikon des Mittelalters, CD-ROM-Ausgabe, Verlag J. B. Metzler, 2000</ref> U východných Slovanov sú najstaršie ojedinelé doklady z 10. storočia (zmluvy s Byzantskou ríšou) a z 11. storočia (nekrologické správy o kyjevských vládcoch). Od 12. storočia sú už doklady časté, napríklad v Nestorovej kronike (12. stor.), ktorá spolu s ďalšími dobovými ruskými kronikami výraz kъňazь (či kňazъ) bohato používa aj spätne na ruské dejiny od 9. storočia - spočiatku ako označenie pána hradu či len pána družiny. V ruských textoch sa spomína najmä hlavné knieža so sídlom v Kyjeve (často, najmä neskôr, v podobe velikij kъňazь - veľkoknieža) a súčasne tzv. údelné kniežatá, sídliace v ostatných hradoch. <ref>Steinhübel 2004, str. 316</ref><ref>Rüß, H.:Knjaz' in: Lexikon des Mittelalters, CD-ROM-Ausgabe, Verlag J. B. Metzler, 2000</ref><ref>Rüß, H.:Knjaz' in: Lexikon des Mittelalters, CD-ROM-Ausgabe, Verlag J. B. Metzler, 2000</ref><ref>Rüß, H.: Großfürst in: Lexikon des Mittelalters, CD-ROM-Ausgabe, Verlag J. B. Metzler, 2000</ref> ==Etymológia == Podľa starších názorov praslovanské slovo kъnędzь (iný prepis: kъneNdzь) pochádza z pragermánskeho slova kuningaz alebo gótskeho kuniggs (odtiaľ napr. starohornonemecky kuning a nemecky König = kráľ, alebo anglicky king = kráľ). <ref>napr. [http://vasmer.narod.ru/p286.htm]</ref> Řádek 41 ⟶ 38: <references /> == ~~Literatúra~~Ďalšia literatúra == * Isabel de Madariaga: ''Tsar into emperor: the title of Peter the Great.'' In: Ragnhild Marie Hatton et al: ''Royal and Republican Sovereignty in Early Modern Europe.'' Cambridge University Press, 1997, S. 354. * Havlík: ''Kronika o Velké Moravě'', S. 132-133.

Kňaz (Slovania): Rozdiel medzi revíziami