Kňaz (Slovania): Rozdiel medzi revíziami

}}</ref>, vládcov priamo podliehajúcich takémuto vladárovi, urodzených veľmožov, rôznych teritoriálnych vládcov, vedúcich predstaviteľov mesta, pánov družiny a podobne (podrobnosti pozri nižšie). V latinských textoch sa titul prekladal ako princeps alebo (najmä neskôr) ako comes. Titul sa dnes do slovenčiny obyčajne prekladá slovom [[knieža]].

 

Výraz je prvýkrát doložený v arabskom texte Ibna Churdádbiha, ktorý (asi) v roku 846 v odseku, ktorý sa zaoberá názvami najvyšších vládcov v jednotlivých štátoch sveta (spomína sa napr. Byzancia - básíl, Perzia - kisrá atď.), výslovne píše, že "kráľ Slovanov sa volá knáz" (výraz "kráľ Slovanov" znie v origináli: "malik as-Sakálib(a)"). Zo staroslovienskych textov sa výraz vyskytuje najmä v Živote Konštantína, Živote Metoda, Napomenutí vladárom a Traktáte mnícha Chrabra o slovanských písmenách. Zaujímavá je v tejto súvislosti najmä zmienka v Živ. Konštantína v kap. 14, kde sa výraz spomína jednak vo význame najvyšší vládca (Rastislav ako moravský "knjaz") a jednak súčasne vo význame urodzený veľmož (Rastislav sa poradil so svojimi "knjazmi"). Tomuto významu je blízke dnešné hornolužické slovo knez, ktoré znamená pán, a staré slovenské slovo kňahyňa, ktoré znamenalo urodzená, šľachtičná. <ref>Steinhübel, J.: Nitrianske kniežatstvo, 2004, str. 314 a nasl.</ref><ref>Cambel, S. (ed.): Dejiny Slovenska I (do roku 1526), 1986, str. 139</ref><ref>Paulíny, J.: Arabské správy o Slovanoch, 1999, str. 90</ref>

 

V oblasti bývalej veľkej Juhoslávie je nastarší doklad (v podobe knez) až zo začiatku 12. storočia na hlaholskej tabuli známej ako Baščanska ploča. Od konca 12. storočia sa potom slovo v podobe knez vyskytuje už v početných latinských a cyrilských textoch. V latinských textoch od 12. storočia sa slovo buď uvádza v slovanskej podobe, alebo sa výlučne prekladá slovom "comes". Posledný nezávislý vládca Dukljy (Zety) Michal mal v 12. storočí titul veliki knez (lat. comes magnus). Titul knez či veliky knez mali v oblasti Srbska a Bosny aj príbuzní vládcu, ktorí ho zastupovali na určitom území. Zo srbského dvora je známy aj titul comes camerarius a z Bosny comes curialis (dvorski knez). Od 12. storočia titul knez (lat. comes) mali aj najvyšší predstavitelia dalmátskych miest (t.j. zástupcovia jednak kráľa, ktorému podliehali, a jednak obce). V Srbsku, Bosne a Chorvátsku 13. a 14. storočia mali titul knez mnohí teritoriálni vládcovia. <ref>Blagojevič, M.: Knez in: Lexikon des Mittelalters, CD-ROM-Ausgabe, Verlag J. B. Metzler, 2000</ref>

 

==Etymológia ==