Kňaz (Slovania): Rozdiel medzi revíziami

}}</ref>, vládcov priamo podliehajúcich takémuto vladárovi, urodzených veľmožov, rôznych teritoriálnych vládcov, vedúcich predstaviteľov mesta, pánov družiny a podobne (podrobnosti pozri nižšie). Titul sa dnes do slovenčiny obyčajne prekladá slovom [[knieža]]. V historických latinských textoch sa titul prekladal ako princeps alebo (najmä neskôr) ako comes. Titulalebo saako dnes do slovenčiny obyčajne prekladá slovom [[knieža]]dux.

Výraz je prvýkrát doložený v arabskom texte Ibna Churdádbiha, ktorý (asi) v roku 846 v odseku, ktorý sa zaoberá názvami najvyšších vládcov v jednotlivých štátoch sveta (spomína sa napr. Byzancia - básíl, Perzia - kisrá atď.), výslovne píše, že "kráľ Slovanov sa volá knáz" (výraz "kráľ Slovanov" znie v origináli: "malik as-Sakálib(a)"). Zo staroslovienskych textov sa výraz vyskytuje najmä v Živote Konštantína, Živote Metoda, Napomenutí vladárom a Traktáte mnícha Chrabra o slovanských písmenách. Zaujímavá je v tejto súvislosti najmä zmienka v Živ. Konštantína v kap. 14, kde sa výraz spomína jednak vo význame najvyšší vládca (Rastislav ako moravský "kňaz") a jednak súčasne vo význame urodzený veľmož (Rastislav sa poradil so svojimi "kňazmi"). Tomuto významu je blízke dnešné hornolužické slovo knez, ktoré znamená pán, a staré slovenské slovo kňahyňa, ktoré znamenalo urodzená, šľachtičná. Ohľadom rozdielu medzi výrazmi knieža a vojvoda treba dodať, že "kňaz" (vo význame najvyšší vládca) mal často špeciálne na bojové účely zástupcu označovaného ako vojvoda. <ref>Steinhübel, J.: Nitrianske kniežatstvo, 2004, str. 314 a nasl.</ref><ref>Cambel, S. (ed.): Dejiny Slovenska I (do roku 1526), 1986, str. 139</ref><ref>Paulíny, J.: Arabské správy o Slovanoch, 1999, str. 90</ref>