Louvre: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lenka64 (diskusia | príspevky)
d odobratá Kategória:Paríž pomocou použitia HotCat
d gramatika
Riadok 48:
Nastúpením [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] na trón v roku [[1774]] nastáva pre Louvre nové obdobie lesku zásluhou nového správcu, grófa d´Argivillera, ktorý sa staral nielen o umelecké zbierky, ale aj o stavebné úpravy budov. Najdôležitejšie boli práce na Veľkej galérií, kde sa kládli nové dlážky, drevený strop sa nahradil tehlovým, stavali sa protipožiarne steny, zavádzajú sa [[bleskozvod]]y a skúša sa optimálne osvetlenie, lebo veľká galéria sa mala zmeniť na ,,Múzeum maliarskych zbierok“. Od tejto doby vznikajú rôzne expozície v častiach Louvru a prebiehajú rekonštrukcie a úpravy.
 
Napoleon po vyhlásení za cisára v roku [[1804]] a po menovaní Fontaina spolu s Percierom za architektov sa pričinili o značný pokrok v dejinách Louvru a rozšírili ho o 19 sál. V roku [[1829]] Fontaine dáva vyzdobiť tretiu sálu nádhernými boiseriami sňatými v roku [[1817]] z kráľovej predsiene pri vytváraní novej Sály siedmychsiedmich krbov. V roku [[1833]] sa otvára daľších deväť nových sál na prvom poschodí južného krídla.
 
V roku [[1852]] sa cisár [[Napoleon III.]] ujíma rozvoja územia a dokončenia paláca výstavbou Nového Louvru a doplnením severného krídla Carrouselu, a tak konečne ukončuje ,,veľký projekt“ rodu [[Valoisovci|Valois]] na spojenie Louvru s Tuileriami, v dôsledku čoho sa mimoriadne rozrástol aj priestor vyhradený múzeu. Začali sa tam množiť rôzne úrady aj napriek tomu, že v roku [[1848]] sa zaviedol program využitia Louvru na umenie a vedu. Múzeum sa premenovalo na Cisárske múzeum Louvre.