Franz Halder: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Druhá svetová vojna: gram. a preklepy
Riadok 34:
Halder sa podieľal na plánovaní všetkých bojových operácií nemeckých pozemných síl v prvej časti [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Za svoju úlohu v príprave [[poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] bol vyznamenaný 27. októbra 1939 [[rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Podľa záznamov z osobného denníka, Halder už v tejto dobe vedel o prípravách nacistických represálií voči Židom a poľskej inteligencii. Je tiež známe, že sa pokúšal presvedčiť von Brauchitscha aby sa spoločne pokúsili oklieštiť Hitlerovu agresívnu politiku voči okolitým krajinám, na čo Brauchitsch nepristúpil. Halderovi sa však v tomto období podarilo sústrediť zodpovednosť za vedenie ozbrojených síl pod svoju kontrolu.<ref name="Tucker">Toczek, D. M., ''Halder, Franz.'' in in Tucker, S. C. (editor), ''World War II. A Student Encyclopedia.'' Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005 s. 556-557</ref>
 
Bol odporcom plánu [[Operácia Weserübung|vpádu do Nórska]], ktorý považoval za neuskotočniteľný nemeckými silami. Jeho organizáciou bolo napokon poverené [[OKW]] a velenie námorníctva [[OKM]]. V období [[čudná vojna|čudnej vojny]] sa tajne stretol s [[Carl Friedrich Goerdeler Halder|Carlom Goerdelerom]], ktorý mu návrhovalnavrhoval zorganizovanie puču[[puč]]u s cieľom odstrániť Hitlera a jednať s Britániou a Francúzskom o mieri. Halder takýto puč nepovažoval za uskutočniteľný a odmietol ho. Následne sa významnou mierou podieľal na vypracovaní a realizácii plánu [[bitka o Francúzsko|útoku na Francúzsko, Belgicko a Holandsko]] na jar 1940. Po úspešnom obsadení Francúzska, vďaka [[Erich von Manstein|von Mansteinovmu]] plánu útoku cez [[Ardeny]], bol povýšený do hodnosti generál Generloberst. Následne sa podieľal na príprave útoku na Balkánske krajinukrajiny.
 
V auguste 1940 začal pracovať na príprave plánu útoku na nemeckého spojenca - [[Sovietsky zväz]], pod kódovým označením [[operácia Barbarossa]]. Keď na na vojenskej porade Hitler v jeho prítomnosti vyhlásil, že vojna proti Sovietskemu zväzu bude musieť byť vedená bez akýchkoľvek zavedených pravidiel, pretože to bude vyhladzovacia vojna, Halder, ktorý inak bežne s Hitlerom vo vojenských záležitostiach nahlas nesúhlasil, neprotestoval. Bol tiež zástancom likvidácia sovietskych vojenských komisárov a tvrdého jednania s prejavmi odporu na okupovaných územiach.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1971-070-61, Hitler mit Generälen bei Lagebesprechung.jpg|náhľad|Halder na porade OKH v Hitlervej prítomnosti. (Zľava do prava Keitel, von Brauchitsch, Hitler a Halder.]]
V decembri 1941 sovietske vojská zastavili postup nemeckých vojsk na [[bitka o Moskvu|Moskvu]] a rozbehli protiofenzívu, ktorá prinútila Nemcov k prvému rozsiahlemu ústupu vo vojne. Hitler následne odvolal veliteľa OKH [[Walther von Brauchitsch|von BrauchitschBrauchitscha]] a nastúpil do funkcie Halderovho nadriadeného osobne. Halder touto zmenou síce nebol nadšený ale predpokladal, že Nemecko je napriek tomu na najlepšej ceste vyhrať vojnu. V lete 1942 Halder pri diskusii s Hitlerom vyslovil názor, že výrazne podcenili silu sovietskej [[červená armáda|červenej armády]]. V tomto období prikročila nemecká armáda k realizácii [[plán Blau|plánu Blau]], čo bolo kódové označenie pre útok na južnú časť Sovietskeho zväzu. Halder si vtedy prečítal pamäti bielogvardejského generála [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]], ktorý počas ruskej občianskej vojny viedol neúspešný útok na [[Caricyn]] (pôvodný názov mesta [[Stalingrad]]). Halder našiel medzi nemeckým postupom [[6. armáda (Wehrmacht)|6. armády]] a Denikinovou kampaňou viacero paralel a svojho nadriadeného na to upozorňoval. S Hitlerom tiež nesúhlasil v otázke rozdelenia a presunu časti síl [[Erich von Manstein|von Mansteinovej]] [[11. armáda (Wehrmacht)|11. armády]] na obsadenie [[Leningrad]]u. Nesúhlasil tiež s rozdelením [[Skupina armád Juh|Skupiny armád Juh]] na dva celky pre súčasný útok na Stalingrad aj [[Kaukaz]] a celkovo s plánom postupu nemeckých vojsk na Kaukaz. Keď začal na jeseň 1942 poukazovať na základe zistení rozviedky, že sovieti pripravujú za [[Don]]om a [[Volga|Volgou]] proti jeho jednotkám protiofenzívu, na ktorú sa treba pripraviť dostal sa do ostrého sporu s Hitlerom, ktorý ho 24. septembra 1942 odvolal z funkcie. Halder následne odišiel do zálohy.
 
Mimo služby Halder udržiaval styk so prepusteným generálom Beckom, ktorý podieľalv natomto prípraveobdobí pokusupripravil oviacero likvidáciuatentátov namierených na Hitlera<ref name="Tucker"/>. Po neúspešnom [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentáte na Hitlera]] 20. júla 1944 bol Halder ako podozrivý zo sprisahania voči Hitlerovi zatknutý [[gestapo]]m a držaný v [[Koncentračný tábor Flossenbürg|koncentračnom tábore Flossenburg]] a [[Koncentračný tábor Dachau|Dachau]]. Spolu s ním bola dobrovoľne uväznená aj jeho žena Gertruda. Koncom apríla 1945 bolo asi 120 prominentných väzňov (viacerých s rodinami) presunutí z nacistických táborov do Tyrolska[[Tirolsko|Tirolska]]. 27. apríla 1945 pri obci [[Niederdorf]] boli stráže [[Schutzstaffel|SS]] zastavené oddielom vojakov Wehrmachtu[[Wehrmacht]]u a väzni oslobodení. Viacerým z nich tak zachránili život, pretože [[Heinrich Himmler|Himmler]] nariadil strážam aby 29. apríla väzňov zlikvidovali<ref>Bonn, K. E. (editor), ''Slaughterhouse. The Handbook of the Eastern front.'' Aberjona Press, Bedford, 2005, s. s. 75</ref>. 4. mája 1945 bol spolu s ostatnými väzňami odovzdaný do rúk amerických vojsk. Následné dva roky strávil v [[vojnový zajatec|zajatí]].
 
== Povojnové obdobie ==