Sondážna raketa: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 210 bajtov ,  pred 7 rokmi
formulácia, preklepy
(Vytvorenie stranky)
 
(formulácia, preklepy)
[[ImageSúbor:Black Brant.jpg|thumbnáhľad|upright| [[Black Brant (raketa)|Black Brant]] XII štart z [[Wallops Flight Facility]].]]
[[ImageSúbor:SoundingRocketSamplePayload-02.jpg|thumbnáhľad|right|upright|PríkloadPríklad nákladu sondážnej rakety]]
 
''' Sondážna raketa ''' , niekedy nazývaná ''' výskumná raketa ''', alebo '''suborbitálna raketa''' , je [[raketa]] nesúca prístroje navrhnuté na vykonánievykonanie vedeckých experimentov a meraní počas [[sub-orbitálnysuborbitálny let|sub-orbitálnehosuborbitálneho letu ]]. Rakety väčšinou dosahujú vrchol dráhy vo výške 50 až 1500 km nad zemou.
 
 
== Koncepcia ==
Obvykle sa sondážna raketa skladá z [[raketa|rakety]] s motorom na tuhé palivo a užitočného, vedeckého, nákladu. Priebeh letu je po [[eliptická dráha|eliptickej obežnej dráhe]] pretínajúcej povrch Zeme, s vertikálnou poloosou. Dosiahnutie vrcholu - [[apogeum|apogea]] býva menej ako za 30 minút, zvyčajne medzi 5 až 20 minút. Raketa po spotrebovaní paliva v prvom stupni sa oddelí a odpadne, pričom náklad pokračuje v lete samostatne a po dosiahnutí apogea a návrate do [[stratosféra|stratosféry]] sa vráti na zem [[padák]]om.
[[Image:SoundingRocketSamplePayload-02.jpg|thumb|right|upright|Príkload nákladu sondážnej rakety]]
 
Obvyklo sa sondážna raketa skladá z [[raketa|rakety]] s motorom na tuhé palivo a užitočného, vedeckého, nákladu.
Priebeh letu je po [[eliptická dráha|eliptickej obežnej dráhe]] pretínajúcej povrch Zeme, s vertikálnou poloosou. Dosiahnutie vrcholu - [[apogeum|apogea]] býva menej ako za 30 minút, zvyčajne medzi 5 až 20 minút.
Raketa po spotrebovaní paliva v prvom stupni sa oddelí a odpadne, pričom náklad na pokračuje v lete saamostatne a po dosiahnutí apogea a návrate do [[stratosféra|stratosféry]] sa vráti na zem [[padák]]om.
 
 
 
== Výhody ==
Sondážne rakety sú výhodné pre okruh výskumu, zohľadňujúci ich nízku cenu, krátku čakaciu dobu prípravy štartu (od kontraktu cca 6-20 mesiacov) a ich schopnosť vykonávať výskum v oblastiach (výškach) neprístupných pre stratosférické balóny a orbitálne satelity. Sú tiež používané ako testovacie zariadenia, konštrukcií, ktoré budú použité v drahších orbitálnych satelitoch a raketách.
 
 
== Aplikácie ==
Sondážne rakety sú bežne používané pre :
* Výskum ktorý vyžaduje priame merania v horných vrstvách atmosféry
* Ultrafialovú a rádio astronómiu, ktoré vyžadujú merania nad hustou atmosférou
* [[Mikrogravitácia|Mikrogravitačný]] výskum , ktorý využíva niekoľko minút v čase od vypnutia motoru po návrat do stratosféry, v ktorom je zariadenie v stave podobnom mikrogravitácii - beztiažovému stavu.
 
== Prevádzkovatelia a programy ==
* [[ Poker Flat Research Rozsah ]] je vo vlastníctve [[ University of Alaska Fairbanks ]] a je najväčšia na svete .
* Britský [[ Skylark ( raketa ) ]] bol prvýkrát navrhnutý v roku 1955 a bol používaný do roku 2005
* [[ India ]] s [ [ VSSC ]] vyvinul '' Rohini '' sondážne rakety. Séria začína v roku 1967 a dosiahla výšku 500 km
* Austrálsky Space Research Institute ( [[ Asri ]] ) prevádzkuje malý sondážnzsondážný raketový program ( SSRP ) pre vypustenie nákladu do výšky asi 7 km ( väčšinou vzdelávacie aktivity)
* [[ University of Queensland ]] prevádzkuje Terrier - Orion sondážne rakety ( schopné dosiahnuť výšok presahujúcich 300 km ) ako súčasť ich HyShot - hypersonics výskumu
* [[ Iranian Space Agency ]] prevádzkované prvé sondážne rakety
* [[ UP Aerospace ]] prevádzkuje UP Aerospace SpaceLoftXL sondážne rakety , ktoré môžu dosiahnuť výšku na 225 km
* [[ TEXUS ]] a MiniTEXUS , nemecké raketové programy na [[ Esrange ]] na [[ Deutche Aerospace Center | DLR ]] a [[ ESA ]] výskumné programy mikrogravitácie
* Astrium prevádzkuje misie sondážnych rakiet na komerčnom základe, ako hlavný dodávateľ pre ESA alebo nemeckého leteckého centra ( DLR ) .
* [[ Maser ( raketa ) | Maser ]] , švédsky raketový program , v [[ Esrange ]] pre [[ ESA ]] mikrogravitačné výskumné programy
* [[ Maxus ( raketa ) | Maxus ]] , nemecko - švédsky raketový program , v [[ Esrange ]] pre [[ ESA ]] výskumné programy mikrogravitácie
* [[ Rexus a BEXUS | REXUS ]] , nemecko - švédsky raketový program , v [ [ Esrange ] ] pre [[ Deutche Aerospace Center | DLR ]] a [[ ESA ]] študentské experimentálne programy
* [[ JAXA ]] prevádzkuje sondážne rakety [[ S - 310 ]] / [[ S - 520 ]] / SS - 520
* [[ Nový Zéland ]] spoločnosti [[ Rocket Lab ]] vyvíja vysoko adaptabilnú Atea sériu sondážnych rakiet s nosnosťou 5-70 kg nákladu do výšky 250 km alebo viac
* [[ Meteor (raketa) | Meteor ]] rakety boli postavené v Poľsku v rokoch 1963 a 1974 .
* [[ Kartika I]] raketa bola postavená a spustená v Indonézií v roku 1964 a sa stala druhou sondážnou raketou v Ázii po Japonsku .
 
 
== Pozri tiežaj ==
* [[Astrobee]]
* [[Black Brant]]