Dejiny Japonska: Rozdiel medzi revíziami

preklep, štylizácia
(gramatika, preklepy, úprava)
(preklep, štylizácia)
=== Obdobie Azuči-Momojama (1568 – 1600) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Azuči-Momojama}}
Obdobie Azuči-Momojama je definované vzostupom troch po sebe nasledujúcich hegemónov: [[Nobunaga Oda|Nobunagu Odu]], [[Tojotomi Hidejoši|Tojotomiho Hidejošiho]] a [[Tokugawa Iejasu|Tokugawu Iejasu]], ktoré priniesli politické zjednotenie Japonska po storočí občianskych vojen. Veľký bojovník Oda Nobunaga obsadil v roku [[1568]] [[Kjótó]], ale bol nútený bojovať zvyšok života s rivalskýminepriateľskými šľachticmiarmádami samurajov a vojenským odporom budhistických siekt. Keď bol zabitý, jeho zástupca Tojotomi Hidejoši si postupne podmaňoval jeden klan za druhým. Pretože chcel odvrátiť záujem šľachty a [[samuraj]]ov od domácich bojovproblémov a upevniť svoje postavenie vykonaním úspešnej vojenskej výpravy, viedol v roku [[1592]] inváziu do Kórei, ktorá bola v tej dobe čínskym protektorátom. Japonci stratili prevahu na mori a ich vojská boli porazené. Po tejto katastrofe nepodnikli najbližších 300 rokov žiadnu výpravu do cudziny.
 
=== Obdobie Edo (1600 – 1867) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Edo}}
[[Súbor:Tokyo Edo Castle base.jpg|thumb|Kamenné základy hlavnej veže [[Edo (zámok)|zámku Edo]].]]
Po smrti [[Tojotomi Hidejoši|Hidejošiho]] prevzal moc jeho najväčšínajvýznamnejší vazal [[Tokugawa Iejasu]] a v roku [[1603]] formálne založil nový šogunát na hrade v Edo v [[Tokio|Tokiu]], ktoré sa postupne stalo novým japonským hlavným mestom a pomaly sa rozrastalo do obrovských rozmerov. Tokugawský šogunát pretrval 15 generácií, tzn. 264 rokov, až do roku [[1867]]. Iejasu a jeho nasledovníci sa snažili udržať sociálne triedy od seba oddelené hranicami svojho spoločenského poslania a zakazovali prijímanie nových členov do elitných a privilegovaných skupín, ako napríklad medzi samurajov. Samotný Iejasu v zásade podporoval zahraničný obchod (hoci prenasledoval [[kresťanstvo|kresťanov]]), jeho nástupcovia však razilipresadzovali politiku národnej izolácie, vrátane zákazu ciest Japoncov za hranice a zákazu dovozu cudzích kníh. Jedinou výnimkou z tohto izolacionizmu boli určité obmedzené styky s [[Čína|Čínou]] a Japonskom prostredníctvom prístavu v [[Nagasaki]].
 
V roku [[1853]] prinútil pod hrozbou delostreľby americký komodor [[Matthew Perry (námorný dôstojník)|Matthew Perry]] japonskú vládu otvoriť niekoľko prístavov zahraničným lodiam. Tento incident značne oslabil autoritu vlády a viedol k jej postupnému pádu. V tejto situácii hrozilo, že k moci sa dostanú ultrakonzervatívni samuraji, väčšina spoločnosti však dala prednosť otvoreniu sa západným „vymoženostiam“ a posledný šogunát v Japonsku sa zrútil.