Obdobie Heian: Rozdiel medzi revíziami

gramatika, štylistika
(aktualizácia, doplnenie)
(gramatika, štylistika)
 
== Politické dejiny ==
V tomto období začala vo väčšej miere prechádzať voľná pôda, do súkromého vlastníctva alebo do vlastníctva chrámových inštitúcií. Za účelom získania rôznych daňových a správnych výhod sa v priebehu 8. storočí začali roztrieštené súkromné hospodárstva zlučovať do väčších celkov pod patronátom mocných regionálnych rodov. Vzniknuté hospodárstva sa nazývali [[šóen]] a na ich čele stál spravidla vplyvný dvorný aristokrat alebo vidiecky šľachtic.<ref name="Dějiny Japonska31">Edwin Reischauer, Albert M Craig (2000), ''Dějiny Japonska'' , Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 1. Vydanie, edícia Dějiny států, str. 31 </ref> Došlo tak k decentralizácií moci a niektoré pôvodne štátne inštitúcie prerástlisa získali podobu do rodovej vlády.
 
JedenJedným z týchto rodov bol [[Fudžiwara|rod Fudžiwara]], ktorý získal v 9. storočí svojou politikou systematických sobášov s členmi cisárskeho rodu a veľkýmobrovským pozemkových vlastníctvom, takmer úplnou kontrolu nad cisárstvom. Hlava rodu [[Jošifusa Fudžiwara|Jošifusa]] dosadil v roku 858 n. l. na trón svojho vnuka [[cisár Seiwa|Seiwa]]. Pretože nový cisár bol iba sedemročný, nechal sa Jošifusa menovať jeho regentom (seššó). Jeho nástupca Motocune sa stal regentom podobným spôsobom. Vytvoril dokonca novú funkciu regent kampaku, v dobe keď sa stal regentom už dospelého cisára [[cisár Kókó|Kókó]], ktorý nastúpil na trón v roku 884 po Kr. Spod vplyvu rodu Fudžiwarov sa cisársky dvor vymanil až v roku 1072, keď s rodom Fudživarov nespriaznený cisár [[cisár Gosandžó|Gosandžó]] abdikoval v prospech svojho syna [[cisár Širakawa|Širakawu]]. Cisár Gosadžó chcel zo zákulisia riadiť vládu svojho syna, ale pol roka po svojej abdikácii zomrel. Základy nového systému tak plne rozvinul až jeho syn Širakawa. Ako tridsaťštyriročný v roku 1086 abdikoval v prospech svojho syna [[cisár Horikawa|Horikawu]] a odišiel do kláštora, odkiaľ zo zákulisia ovplyvňoval vládu svojho syna. Táto forma vlády sa nazývala [[insei]] a pokračovala zhruba ďalšie storočie aj napriek tomu, že rod Fudžiwara i naďalej súperil s cisárskym rodom o vládnucuvládnúcu moc.
 
Tento zápas o vláduvplyv a štýlpodobu vlády [[insei]] nakoniec viedol k vážnemu oslabeniu moci cisárskeho dvora a k vládemoci sa postupne dostali silné vojenské klany zsídliace provinciív provinciách, ktoré simali postupnek vybudovalidispozícii vlastné ozbrojené družiny. SystémV súkromnýchčase, statkovkeď šóencisársky sícedvor poskytolnegarantoval obyvateľstvuprávo ochranu preda úradníkmiporiadok štátnejv správykrajine, aleposkytoval niesystém súkromných feudálnych domén šóen obyvateľstvu provnicíí ochranu pred miestnymi banditami a v pobrežných oblastiach aj pred pirátmi z oblasti [[Vnútorné more|Vnútorného mora]]. Jedna z vetví takého klanu šóen, rodu Minamoto sídliaceho vo východnej časti Japonska, sa v roku 1031 zbavila jednej z vetví rodu Taira a medzi rokmi 1051 a 1088 ďalších dvoch rodov zo severného [[Honšú]], s ktorými súperila. Rody Minamotov a Taira sa následne snažili celú prvú polovicu 12. storočia získať priazeň cisárskeho dvora alebo rodu Fudžiwarov.
[[Súbor:DanNoUra.jpg|thumb|right|200px|Malba z 12. storočia znázorňujúca [[Bitka pri Dannoury|bitku pri Dannoury]], ktorá sa odohrala [[25. marec|25. marca]] [[1185]].]]
V roku 1156 sa po smrti cisára [[cisár Gotoba|Gotoby]] stretliuchádzali o trón jeho dvaja synovia. Jedného podporoval rod Minamoto a druhého Taira. Rod Taira v priebehu bojov ([[Nepokoje éry Hógen]], [[Nepokoje éry Heidži]]) získal vedúce postavenie, aked prevažnása časťmu rodupodarilo Minamotoporaziť bolavojská rodu vyvraždenáMinamotovcov. Hlava rodu Taira [[Taira no Kijomori]] vydal svoju dcéru za cisára a v roku 1180 dokonca dosadil na trón svojho vnuka Antoku. Jeho snahadespotický spôsob vlády a porušovanie starých obyčajov však oslabilaoslabili spojenectvo a vernostné puto s ostatnými klany a dosadenie cisára Antoku onedlho viedlo k povstaniu. Do jeho čela sa postavil [[Minamoto no Jorimoto]], jeden z preživších členov rodu Minamoto, ktorý žil vo vyhnanstve na polostrove Izu. Spolu so svojim bratrombratom Jošicunom dobyl Heian-kjó, vyhnal klan Tairov a definitívne ich porazil v roku [[1185]] v [[Bitka pri Dannoury|bitke pri Dannoury]]. Touto bitkou skončilo obdobie Heian.
 
== Kultúra ==
Z dobových diel je cítiť atmosféru rozkladu a nadchádzajúcej katastrofy, <ref name="Dějiny Japonska35">Edwin Reischauer, Albert M Craig (2000), ''Dějiny Japonska'' , Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 1. Vydanie, edícia Dějiny států, str. 35 </ref>, preto sa dvorská kultúra zamerala na vnímanie krás každodenna a prírody. PrchvaváPrchavá prírodná krása reprezentovaná rozkvitnutými sakurami počas jari, odrazom slnečných lúčov od jarného snehu, alebo osamelým spevom vtáka v lese sa stala častým námetom poézie a výtvarného umenia obdobia Heian V hlavnom meste dvorania vďaka príjmom z vidieckych statkov žili v neustálom prepychu. Dvorná šľachta sa oddelila od obyčajného ľudu vycibrenou etiketou a zložitými rituálmi správania a obliekania. Kľúčom k úspechu v dvornej politike pre obidve pohlavia bol krásny rukopis, elegantný odev a schopnosť skladať básne či hudbu. Praktické schopnosti, ako je napríklad bojová zručnosť, neprinášali veľkú prestíž. Umenie a literatúra - písaná spočiatku v čínštine, neskôr v japončine prekvitali. Dôležitú úlohu hrali krásno a dojem.<ref name="Dějiny Japonska35"/> Vzniká [[zen|zenové]] umenie [[čajový obrad|čajového obradu]] a aranžovanie kvetín ([[ikebana]]), na jar sa začína oslavovať sviatok Hanami - pozorovanie kvetov [[sakura|sakury]]. Japonská spoločnosť sa sústredila na rozvoj domácich prvkov a tradícií aj keď prevzaté prvky úplne neopustila.
 
Zavedenie foneticky písaného písma, [[hiragana|hiragany]] a [[katakana|katakany]], ktoré sa vyvinulo z prevzatého [[Čínske písmo|čínskeho písma]]. Toto zjednodušenie viedlo k rozvoju literatúry. Vznikla Zbierka starých a nových básní (Kokinšú), písali aj dvorné dámy, z nich najznámejšia je [[Murasaki Šikibu]], autorka diela [[Príbeh princa Gendžiho|''Príbeh princa Gendžiho'']] (Gendži Monogatari). Ďalšími dielami sú ''Dôverné zošity pani Sei Šónagon'' (Sei Šónagon no makura no sóši). Ku koncu obdobia Heian sa objavil ďalší literárny žáner a to romanticky ladené príbehy z obdobia vplyvu Fudžiwarov na cisársky dvor. Obdobie medzi rokmi 889 až 1092 n.l. popisuje ''Rozprávanie o skvelých časoch'' (Eiga monogatari) a obdobie medzi rokmi 850 až 1025 dielo ''Veľké zrkadlo'' (Ókagami).