Obdobie Muromači: Rozdiel medzi revíziami

Vyhlásenie [[Reštaurácia Kemmu|reštaurácie Kemmu]] [[Cisár Go-Daigo|cisárom Go-Daigo]] a následné vládne opatrenia sklamalo z rôznych dôvodov sklamalo samurajský stav. [[Takadži Ašikaga]], preto získal silnú podporu samurajov a zosadilpodarilo samu zosadiť cisára Go-Daigo. VPriama rokuvláda 1338cisárov Takaudžisa založilskončila vlastnúa vládubol vobnovený [[Kjóto|Kjóte]]šogunát. CisárV Go-Daigoroku však1338 ušielTakaudži zozaložil svojhonovú väzenia a oživil svoju politickú mocvládu v [[Nara (prefektúra)Kjóto|NareKjóte]]. Nasledujúce obdobie vlády Ašikaga (1336 – 1573) bolo nazývané Muromači podľa jedného z obvodov Kjóta, v ktorom si vytvoril svojsvoje hlavnýhlavné stansídlo tretí šógun [[Jošimicu Ašikaga]] v roku 1378. To čo odlišuje ''[[bakufu]]'' Ašikaga od bakufu Kamakura bolo, že šogúnová vláda v období [[Kamakura]] existovala v rovnováhe s cisárskym dvorom v Kjóte, zatiaľnaproti čotomu v období Ašikaga malamal šogún úplnú nadvládu nad cisárskym dvorom. Napriek tomu ''bakufu'' Ašikaga nebola tak silná a uspešná ako vláda v období Kamakura a bola značne zamestnaná občianskou vojnouvnútornými nepokojmi.. Až za vlády Jošimicua Ašikagu (ako tretieho šóguna v rokoch 1368 až 1394 a kancelára v rokoch 1394 až 1408) sa zdá, že začína byť poriadok.

JošimicuVláda šogúnov Ašikaga svojou nerozhodnosťou a vojenskou bezmocnosťou povolildovolila provinčným vojenským náčelníkom, ktorí mali počas obdobia Kamakura iba obmedzenú moc, stať sa silnými a na centrálnej vláde takmer nezávislými vládcami v provinciách, neskoršie nazývanými ''[[daimjó]]''. Po čase sa vyvinulavytvorila rovnováha medzi mocou šóguna a daimjóv a tri najprominentnejšie rodiny daimjóv sa striedali ako zástupcovia pri šógunovi v Kjóte. Jošimicu v roku 1392 konečne úspešne zjednotil Severný a Južný dvor, ale aj napriek jeho sľubu vytvoriť väčšiu rovnováhu medzi súperiacimi cisárskymi líniami, získal na tróne čoskoro prevahu Severný dvor. Sila šógunov, ktorí nastúpili po Jošimicu postupne slabla a zväčšovala sa sila daimjóv a regionálnych silných vládcov. Vplyv šógunov na cisársky dvor slabol a daimjóvia si presadzovali svojich vlastných kandidátov na cisáranásledníkov trónu. Po čase malasa ajvyskytol rodinav rodine Ašikaga svoj vlastný následnícky problémspor o nástupníctvo na post šogúna, ktorý viedol k občianskej [[Vojna Ónin|vojne Ónin]] (1467 – 1477), ktorá zanechala zdevastované a vypálené Kjóto a ukončila reálnu politickú moc ''bakufu'' na národnejcelonárodnej úrovni. Mocenské vákuum bolo vyplnené storočím anarchie (pozri [[#Provinčné vojny a kontakty s cudzinou|Provinčné vojny a kontakty s cudzinou]]).