Sung (dynastia): Rozdiel medzi revíziami

'''Sung''' alebo '''Sungovci''' bola čínska vládnuca dynastia, ktorý sa delí na dve obdobia:, na '''severný Sung''' (960 - 1127) a '''južný Sung''' (1127 - 1279). Sídlom v období severných Sungovcov bol [[Kajfeng]], veľké obchodné centrum v údolí [[Žltá rieka|Žltej rieky]]. Roku 1127 si ho podrobili [[Džurčen|Džurčeni]], kočovníci z [[Mandžusko|Mandžuska]], ktorí obsadili severnú Čínu a založili svoju vlastnú ríšu pod vládou dynastie [[Jin (dynastia)|Jinovcov]]. Cisári dynastie Sungovcov presťahovali svoje sídlo na juh do prístavu Chang –čou[[Chang–čou]].

Roku 960 založil Čao Kchuang-jin (vládol pod menom Tchaj-cu), jeden z generálov štátu Neskoré Čou novú dynastiu Sung, ktorá postupne presadzovala svoju moc nielen na severe krajiny, ale na celom území Číny. Na rozdiel od predchádzajúcich krátkotrvajúcich dynastií, dynastia Sung, neskončila svoje panovanie po niekoľkých rokoch, ale vydržala oveľa dlhšie, a to takmer celéako tri storočia (960-1279).

Po úspešnom zjednotení Číny obrátili vládcovia dynastie Sung svoju pozornosť proti nepriateľovi na severe - kitanskej ríširíše [[Liao (ríša)|Liao ]]. V následnom vojenskom ťažení utrpela sungská armáda porážku, po ktorej nasledovala dlhá a nerozhodná vojna, v ktorej ani jedna strana nebola schopná dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. Počas tretieho sungského cisára Čen-čunga bola, nakoniec po sérii nepresvedčivých vojenských stretnutí medzi kitanskou a sungskou armádou, uzatvorená medzi oboma krajinami mierová zmluva. V tomto období na severozápade Číny existovala ešte tanguská ríša [[Si Sia]].

V roku 1115 kočovné kmene Džurčenov, ktoré žili severne od ríše Liao, zakladajú svojzaložili vlastný štát, ktorý po niekoľkých rokoch porazil ríšu Liao, ačím stávasa sastal bezprostredným susedom ríše Sung. Medzi ríšou Sung a Džurčenmi čoskoro vypukla vojna, počas ktorej sa títo nájazdníci dokonca zmocnili sídelného mesta Kajfengu a zajali cisára. Časť členov cisárskej rodiny ušla z obkľúčenia na juh krajiny, kde zakladajúzakložili dynastiu [[Južný Sung]], ovládajúcu územie strednej a južnej Číny, zatiaľ čo severná Čína sa stala súčasťou ríše Džurčenov pod názvom ríša [[Jin(dynastia) |Jin]].

Zahraničná politika dynastie Južný Sung voči Jinu bola z vojenského pohľadu defenzívna. Po vzájomných konfliktoch sa postupne v priestore Číny medzi oboma štátmi podarilo vytvoriť mocenskú rovnováhu, v ktorej Jinovci neboli vojensky schopný dobyť juh Číny a Sungovia nemali dostatok síl k vyhnaniu Jinu zo severu.

Keď roku 1234 Mongoli dobyli územie ríše Jin, pre ríšu Sung sa objavil nový, oveľa nebezpečnejší a vojensky oveľa vyspelejší protivník. Roku 1251 sa chánom Mongolov stal [[Möngke]], ktorý ihneď po nástupe na tróň začal ničivé vojenské nájazdy na hranice ríše Sung, v ktorých po jeho smrti pokračoval v eštevo väčšej intenzite pokračoval jeho brat [[Kublajchán]]. V roku 1274 vpadla dvestotisícová mongolská armáda pod velením Kublajchána na územie južnej Číny a dobyla hlavné mesto Chang-čou a zajala posledného cisára, čím prestala ríša dynastie Sung prestala formálne existovať.

[[Súbor: Clock Tower from Su Song's Book.JPG|thumb|200px|Nákres mechanizmus fungovania astronomických hodín v dobovom spise o technike. Umenie a veda počas dynastie Sungovcov rýchlo napredovali.]].

Počas obdobia vlády dynastie Sung zaznamenala Čína rýchly hospodársky rast. Obchod sa vďaka papierovému obeživu pozdvihol na vyššiu úroveň a okolo Kajfeng a Chang –čouChang–čou, sídelných miest ríše vznikli prosperujúce oblasti. Stúpal aj počet obyvateľov krajiny, obchod a priemysel prekvitali a hlavné mesto krajiny sa stalo najveľkolepejšou metropolou vtedajšieho sveta. Nové obzory dosiahla aj veda a technika. Najvýznamnejší pokrok nastal v hutnictve, vo výrobe porcelánu, v stavbe lodí a navigácii pomocou kompasu. Vďaka novo zavedenej tlači s pohyblivými literami sa šírila vzdelanosť. Kupci zakladali v mestách zložité obchodné organizácie podobné cechom v Európe. Na vidieku sa rozvinul voľný obchod s pozemkami, čo bol jeden z motorov silného hospodárskeho rastu. Kedže Čína stratila prístup k pozemným cestám so strednej Ázie a na Blízky Východ, musela sa sústrediť na námorný obchod a stala sa námornou veľmocou. Pravidelne obchodovala s juhovýchodnou a južnou Áziou i s oblasťou Perzského zálivu a vybudovala silné vojnové loďstvo.

V období 750 až 1250 veľmi výrazne vzrástol počet obyvateľstva a zmenilo sa jeho územné rozloženie. V období dynastie Tchang žilo 73 % čínskej populácie na severovýchode krajiny, kým v južnej a strednej Číne, menej ako štvrtina. V 13. storočí sa situácia obrátila a ťažisko hospodárskeho života a krajiny sa presunulo na juh.