Sung (dynastia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
preklepy
Rudko (diskusia | príspevky)
d →‎Dejiny: preklepy
Riadok 47:
Roku 960 založil Čao Kchuang-jin (vládol pod menom Tchaj-cu), jeden z generálov štátu Neskoré Čou novú dynastiu Sung, ktorá postupne presadzovala moc nielen na severe krajiny, ale na celom území Číny. Na rozdiel od predchádzajúcich krátkotrvajúcich dynastií, dynastia Sung, neskončila svoje panovanie po niekoľkých rokoch, ale vydržala dlhšie ako tri storočia (960-1279).
 
Po úspešnom zjednotení Číny obrátili vládcovia dynastie Sung pozornosť proti nepriateľovi na severe kitanskej ríše [[Liao (ríša)|Liao ]]. V následnom vojenskom ťažení utrpela sungská armáda porážku, po ktorej nasledovala dlhá a nerozhodná vojna, v ktorej ani jedna strana nebola schopná dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. Počas tretieho sungského cisára Čen-čunga bola, nakoniec po sérii nepresvedčivých vojenských stretnutí medzi kitanskou a sungskou armádou, uzatvorená medzi oboma krajinami mierová zmluva. V tomto období na severozápade Číny existovala ešte tanguská ríša [[Si Sia]].
 
V roku 1115 kočovné kmene Džurčenov, ktoré žili severne od ríše Liao, založili vlastný štát, ktorý po niekoľkých rokoch porazil ríšu Liao, čím sa stal bezprostredným susedom ríše Sung. Medzi ríšou Sung a Džurčenmi vypukla vojna, počas ktorej sa títo nájazdníci zmocnili sídelného mesta Kajfengu a zajali cisára. Časť členov cisárskej rodiny ušla z obkľúčenia na juh krajiny, kde zakložili dynastiu [[Južný Sung]], ovládajúcu územie strednej a južnej Číny, zatiaľ čo severná Čína sa stala súčasťou ríše Džurčenov pod názvom ríša [[Jin(dynastia)|Jin]]. Zahraničná politika dynastie Južný Sung voči Jinu bola z vojenského pohľadu defenzívna. Po vzájomných konfliktoch sa postupne v priestore Číny medzi oboma štátmi podarilo vytvoriť mocenskú rovnováhu, v ktorej Jinovci neboli vojensky schopný dobyť juh Číny a Sungovia nemali dostatok síl k vyhnaniu Jinu zo severu.
 
Keď roku 1234 Mongoli dobyli územie ríše Jin, pre ríšu Sung sa objavil nový, nebezpečnejší a vojensky vyspelejší protivník. Roku 1251 sa chánom Mongolov stal [[Möngke]], ktorý po nástupe na tróň začal ničivé vojenské nájazdy na hranice ríše Sung, v ktorých po jeho smrti vo väčšej intenzite pokračoval jeho brat [[Kublajchán]]. V roku 1274 vpadla dvestotisícová mongolská armáda pod velením Kublajchána na územie južnej Číny a dobyla hlavné mesto Chang-čou a zajala posledného cisára, čím ríša dynastie Sung prestala formálne existovať.
Zahraničná politika dynastie Južný Sung voči Jinu bola z vojenského pohľadu defenzívna. Po vzájomných konfliktoch sa postupne v priestore Číny medzi oboma štátmi podarilo vytvoriť mocenskú rovnováhu, v ktorej Jinovci neboli vojensky schopný dobyť juh Číny a Sungovia nemali dostatok síl k vyhnaniu Jinu zo severu.
 
Keď roku 1234 Mongoli dobyli územie ríše Jin, pre ríšu Sung sa objavil nový, nebezpečnejší a vojensky vyspelejší protivník. Roku 1251 sa chánom Mongolov stal [[Möngke]], ktorý po nástupe na tróň začal ničivé vojenské nájazdy na hranice ríše Sung, v ktorých po jeho smrti vo väčšej intenzite pokračoval jeho brat [[Kublajchán]]. V roku 1274 vpadla dvestotisícová mongolská armáda pod velením Kublajchána na územie južnej Číny a dobyla hlavné mesto Chang-čou a zajala posledného cisára, čím ríša dynastie Sung prestala formálne existovať.
 
==Hospodárstvo==