Verzia z 13:55, 26. december 2013 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 774 editací d →‎Filmografia (výber) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:02, 1. január 2014 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací d d Ďalšia úprava →
Riadok 8: \|dátum úmrtia = \|miesto úmrtia = \|roky pôsobenia = ~~1969~~od -1969 \|manžel = [[Jana Preissová]] \| deti = Martin, Jan Riadok 21: == Životopis == Pochádza z ~~divadelnickej~~divadelníckej rodiny. Jeho matka Jindřiška Gabriela Preissová vystupovala v Dismanovovom detskom rozhlasovom súbore, s Českým speváckym zborom, pôsobila ako hlásateľka [[Česko-slovenský rozhlas\|Československého rozhlasu]] i [[Česko-slovenská televízia\|Československej televízie]], na [[Divadlo (umenie)\|divadle]] ako členka zájazdového ''Vesnického divadla''. Detstvo prežil v pražskom [[Karlín (Praha)\|Karlíne]], študoval říčanské gymnázium, kde písal a kreslil pre školský časopis, venoval sa recitácii a účinkoval v ochotníckom krúžku, chvíľku sa chcel stať novinárom, ale jeho rozhodnutie zlomil kamarát Miroslav Masopust, pod ktorého vplyvom sa prihlásil na štúdium na [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení\|DAMU]]. V roku [[1969]] absolvoval aj pod vedením [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)\|profesorov]] [[Vlasta Fabiánová\|Vlasty Fabianovej]] a Karla Patouša úlohou Franciho v [[František Langer\|Langerovej]] ''Periférii'' (réžia [[Jan Kačer]]). Na DAMU sa zoznámil s Janou Drchalovou, s ktorou sa hneď po štúdiách oženil ([[Jana Preissová]] - [[Divadlo Na zábradlí]], [[Národné divadlo (Praha)\|Národné divadlo]]). Vychovali spolu dvoch synov [[Martin Preiss\|Martina]] a Jana. Martin sa tiež venuje herectvu. Riadok 28: Herectvo Viktora Preissa sa opiera o perfektne zvládnutú techniku, mozog, pestrosť výrazových prostriedkov a civilný prejav. Divadelnú púť začal v roku [[1969]] v [[Městská divadla pražská\|Městskych divadlách pražských]], kam ho pozval riaditeľ [[Ota Ornest]]<ref>Marie Valtrová: ''ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských'', Brána, Praha, [[2001]], str. 178, ISBN 80-7243-121-8</ref>. Ešte stačil zažiť vrchol tejto legendárnej scény, keď ~~prvé krôčiky po doskách, čo znamenajú svet, robil~~vystupoval po boku ~~majstrov~~ [[Josef Bek\|Josefa Beka]], [[Lubomír Lipský\|Lubomíra Lipského]], [[Irena Kačírková\|Ireny Kačírkovej]], [[Marie Rosůlková\|Marie Rosůlkovej]], [[Svatopluk Beneš\|Svatopluka Beneša]], [[Jaroslava Adamová\|Jaroslavy Adamovej]], [[Václav Voska\|Václava Vosku]] a ďalších. V MDP stvárnil Bartolomeja vo ''Veselých paničkách windsorských'' (réžia Ivan Weiss, 1969), Orfea (prvá hlavná a veľmi náročná úloha) v ''Euridike'' (réžia Ladislav Vymětal, 1970), Valentína v ''Dvoch šľachticoch z Verony'' (réžia František Miška, 1973), Kryštofa Wrena v ''Pasci na myši'' (réžia Ladislav Vymětal, 1974), Emila v ''Únose Sabiniek'' (réžia Ota Ornest, 1976), Faust (hlavná úloha) v [[Friedrich Dürrenmatt\|Dürrenmattovom]] ''Urfaustovi'' (réžia František Miška, 1976). Riadok 37: === Pedagogická činnosť === Svoje skúsenosti v 90. rokoch chvíľku odovzdával študentom [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení\|DAMU]], napr. dnes už známym hercom ako sú [[Saša Rašilov mladší\|Saša Rašilov]], [[Ondřej Sokol]], [[Kristýna Frejová]], [[Lenka Vlasáková]], [[Martin Myšička]]. === Film, televízia a rozhlas === Výpočet divadelných rolí je úctyhodný, nemenej obsiahly je aj počet postáv vytvorených vo filme, najmä potom v televízii. Ak sa v slávnom seriáli [[F.L.Věk]] z roku [[1971]] Viktor Preiss len mihol, potom vo filme [[Milenci v roce jedna]] (1973) predstavoval spolu s [[Marta Vančurová\|Martou Vančurova]] jednu z hlavných postáv. Kto by si nepamätal slávneho, aj keď trochu rozmaznaného hokejistu Přemysla Rezka z [[Nemocnice na kraji města]] (1977, 2007), vypočítavého správcu v rozprávke [[S čerty nejsou žerty]] (1984), grófa Kronberga zo [[Svatba upírů\|Svatby upírů]] (1993), alebo Viktora vo filme ''Andělské oči'' (1994)? Jeden čas si za svoje príležitosti v životopisných filmoch vyslúžil prezývku bustař (Veronika, Těžká hodina, Měsíční tónina), napriek tomu sa nedá povedať, že by postavy Viktora Preissa boli jednotvárne, z tzv šuplíku, ich rozsah a register je obrovský. Doktor Kazisvět ([[Malostranské povídky]], 1984), Ohnivák ([[Pan Tau]], 1988), bláznivý vedec v ešte bláznivejšie komédii Stačí stisknout (1989), vyšetrovateľ (Milostivé léto, 1991), manžel praštený paličkou ([[Draculův švagr]], 1996), z nedávnej doby potom účasť na skvostoch režisérov Hášu, Kleina, Stracha, Polišenského, Svěráka a predovšetkým Zdeňka Zelenku: [[Legenda Emöke]], Záhadná pani Savageová, [[Báječná léta pod psa]], Arrowsmith, Ex offo, Pani Piperová zasahuje, [[Tmavomodrý svět]], Drobečky z perníku, Manželka Ronalda Sheldona, Vyvraždění rodiny Greenů, [[Brouk v hlavě]], Lakomec, In nomine Patris, [[Všechno nejlepší]], [[Operace Silver A]], [[Četnické humoresky]], Kanadská noc. Stal sa tiež zanieteným sprievodcom po pražských vežiach v dokumente Bedřicha Ludvíka ''Praha, město veží''. Viktor Preiss disponuje charizmatickým speváckym prejavom, čo dokázal najmä v TV seriáli [[Gustav Oplustil\|Gustava Oplustila]] a [[Ivo Paukert\|Iva Paukerta]] o [[Karel Hašler\|Karlovi Hašlerovi]] ''Pražský písničkář'', alebo v sériách ''V Prahe bejvávalo blaze'', alebo ''Pletky paní operetky'', kde vystupoval predovšetkým ako sprievodca. Na svojom konte má aj dve CD ''Ta naše písnička česká'' a ''Písně, které přinesl čas'', na mnohých ďalších sa podieľal. Svoj hlas prepožičal aj dabingu, je dabérom Robina Williamsa či Paula Eddington v seriáli Iste, pán minister a nielen detský divák si iste vybaví Willy Foga. Z rozhlasových rolí len náhodne Otec Goriot, Americká tragédia, Vojna a mier, Ja, Claudius, Sága rodu Forsythovcov, Máj. V Českom rozhlase moderuje aj vlastnú reláciu Báječný svět, na základe ktorého vznikli aj dve báječné knihy.

Viktor Preiss: Rozdiel medzi revíziami